"Nedostatok základných potravín vedie k politickej nestabilite, nepokojom a migrácii. Plochu obrábanej pôdy na zemi nezväčšíme. Neostáva nám nič iné, iba zvýšiť výnosy jednotlivých plodín," vysvetľuje pre SME český molekulárny biológ JAROSLAV DOLEŽEL.
Spolu s kolegami sa venuje šľachteniu plodín, ktoré budú lepšie hospodáriť s vodou a budú odolnejšie proti chorobám.
V roku 2018 ste sa spolu so svojím tímom stali vo vedeckom svete slávnym vďaka spolupráci na štúdii, ktorej cieľom bolo dešifrovať genóm pšenice. Patrí medzi základné suroviny a na prvý pohľad pôsobí veľmi jednoducho. Prečo bol „prečítanie“ jej genómu taký problém?
Majú odpor k vede a myslia si, že vedia najviac. Opak je pravdou Čítajte Zase až takými slávnymi sme sa nestali, boli sme jeden z tímov veľkého medzinárodného zoskupenia, ktorý sa podieľal na prečítaní dedičnej informácie pšenice. Pšenica patrí medzi tri najdôležitejšie plodiny na svete a pestuje sa na najväčšej ploche. Asi nikto z nás by nepovažoval pšenicu za organizmus, ktorý by mohol mať zložitejší genóm než človek. No zatiaľ čo dedičná informácia človeka je zapísaná v DNA pomocou asi troch miliárd písmen genetického kódu, v prípade pšenice to je viac ako 16 miliárd.
Takže hlavný problém bola veľkosť?
Samotná veľkosť genómu je problém, pretože neexistuje metóda, ktorá by dokázala takú veľkú dedičnú informáciu plynule prečítať od začiatku do konca. Súčasné metódy dokážu čítať len krátke úseky DNA. Tie sa potom musia poskladať tak, aby vytvorili výsledný text. Čím je dlhší, tým je to zložitejšie.
Ďalší problém je, že dedičná informácia obsahuje mnoho navzájom podobných úsekov, ktoré sa v genóme nachádzajú na rôznych miestach. Je potom veľmi ťažké zistiť, kam ktorá časť textu patrí. A to stále nie je všetko.
Ako sa vám to nakoniec podarilo?
