Najvyšší vrch sveta Mount Everest (8 848 metrov nad morom) každoročne láka stovky horolezcov. Sezóna, počas ktorej sa lezci môžu vydať na vrchol, trvá len niekoľko mesiacov a končí sa na konci mája.

Tá tohtoročná bola tragická – na Evereste vyhaslo jedenásť životov.
Keďže podľa cisára Vespaziána peniaze nesmrdia a nepálska ekonomika významnou mierou závisí od turizmu, vláda tejto himalájskej krajiny vydala na jarnú sezónu až 381 povolení na výstup na Mount Everest, pričom ďalších 140 horolezcov získalo povolenie z tibetskej, teda zo severnej strany.
Chudobný Nepál získal len na povoleniach na Everest takmer štyri milióny dolárov, k čomu treba ešte prirátať rôzne povinné poplatky, a tak sa podľa štýlu expedície náklady v priemere šplhajú pri výstupe z južnej strany na viac ako 40-tisíc dolárov.
Len pre zaujímavosť – jedna kyslíková fľaša stojí 500 dolárov, na jedného horolezca sa odporúča šesť fliaš.
Zóna smrti
Práve problémy s kyslíkom sa podľa odborníkov podpísali pod viaceré tohtoročné úmrtia na Evereste.

Záverečný útok na vrchol totiž ovplyvňuje počasie, a tak veľké množstvo horolezcov a krátke časové úseky vhodné na výstup spôsobili, že v takzvanej zóne smrti, ktorá sa začína vo výške nad 7 900 metrov nad morom, vznikali doslova ľudské zápchy.
Najhoršie na tom bolo, že lezci museli čakať pod vrcholom niekoľko hodín, kde sa im zákonite začali míňať zásoby kyslíka vo fľašiach a zvyšovalo sa riziko vyčerpania.
Aklimatizácia tu v podstate nie je možná, a tak telo začína požierať samo seba, najmä svalové tkanivo, len aby získalo potrebnú energiu. V tele dochádza k mnohým zmenám, ktoré umožňujú organizmu pracovať so zníženým obsahom kyslíka.