BRATISLAVA. Od poslednej prechádzky po Mesiaci ľudstvo vyslalo k nemu satelity, ktoré ho obiehali aj skúmali, ktoré doň narážali aj pristávali, ktoré ho detailne fotili. No nevrátil sa naň žiadny človek.
Polstoročie po prvom pristátí na Mesiaci sa zdá, že svet zachvátili druhé preteky k našej prirodzenej družici. Kým v čase studenej vojny medzi sebou súperili dve mocnosti, dnes chcú k hviezdam ísť aj ďalšie krajiny.
Cieľom už nie je iba dosiahnuť na Mesiac a zapichnúť doň ďalšiu vlajku, ale aj na ňom ostať. A využiť ho ako odrazový mostík pre ľudstvo na Mars a ďalej hlbšie do vesmíru.
Roztrhnuté vrece
Doteraz sa na Mesiaci podarilo pristáť či už s posádkou alebo robotom iba trom krajinám - Sovietskemu zväzu, respektíve Rusku (sonda Luna 9 v 1966), Spojeným štátom (Apollo 11 v 1969) a Číne (sonda Čchang-e 3 v 2013).
Po dlhom období zdá, že tento rok sa s misiami k našej družici roztrhlo vrece.
"Kroky všetkých rýchlo smerujú k jednému cieľu, Mesiacu. Zdá sa mi, že ide o akúsi mesačnú horúčku, ktorá pochytila všetkých," hovorí pre Guardian bývalý pracovník NASA Keith Cowing.
Všetko začala Čína v januári. Pristála na odvrátenej strane Mesiaca, kde ešte nik nebol. Na palube sondy priniesla výskumné vozidlo a malú biosféru, v ktorej aj vyklíčili rastliny.
