BRATISLAVA. Moderní ľudia sa vyvinuli v Afrike. Z kontinentu sa neskôr roztrúsili do celého sveta, a nestalo sa tak iba raz.
Príslušníci Homo sapiens odchádzali z Afriky vo vlnách. Mnohé odchody však neboli úspešné - nepodarilo sa im vytvoriť v Európe či Ázii stále osídlenie.
Paleontológom sa teraz zrejme podarilo nájsť zatiaľ najstarší známy dôkaz o odchode ľudí z Afriky. A posunuli tak migráciu našich prapredkov omnoho hlbšie do minulosti.
Neandertálec a moderný človek

Fosílie, ktoré opisuje grécka paleontologička Katerina Harvatiová spolu s kolegami v najnovšom vydaní vedeckého časopisu Nature, objavili archeológovia ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
V gréckej jaskyni Apidima vtedy našli dve neúplné lebky.
Fosílie boli veľmi rozdrobené a preto ani jednu z nich detailne neopísali a ani neurčili jej vek.
Vďaka moderným technológiám sa však Harvatiovej podarilo vytvoriť trojrozmernú rekonštrukciu každej lebky. Ich tvar prezradil, do ktorej vývojovej vetvy ľudstva záhadné zvyšky patrili.