SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Líška prešla 4400 kilometrov z Nórska do Kanady za štyri mesiace

Oblasť bola pokrytá ľadom.

Nórsky polárny výskumník nasadzuje na líšku sledovací obojok. Zviera prešlo cestu dlhú vyše 4400 kilometrov zo Špicbergov do Kanady.Nórsky polárny výskumník nasadzuje na líšku sledovací obojok. Zviera prešlo cestu dlhú vyše 4400 kilometrov zo Špicbergov do Kanady. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Líška polárna je známa svojou vytrvalosťou, no aj tak výskumníkov zaskočil minuloročný výlet jednej samice.

Údajom z jej sledovacieho obojka nechceli veriť. Chvíľu si mysleli, že líška zariadenie stratila a muselo sa plaviť niekde na mori.

V skutočnosti líška prešla vyše 4400 kilometrov z Nórska cez Grónsko až do Kanady. Všetky oblasti boli v danom čase prepojené ľadom.

Štúdiu o púti líšky zverejnili v časopise Polar Research.

Cestu umožňil aj morský ľad

"Keď sa všetko začalo, pýtali sme sa, či sa to vážne deje. Nebola to len chyba v údajoch?" napísal pre Washington Post výskumník Arnaud Tarroux, ktorý zviera sledoval.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Mali ísť po ľade, brodili sa vo vode. Fotka ukazuje topenie Grónska Čítajte 

Púť líšky sa začala v marci minulého roka na nórskych Špicbergoch. Zviera opustilo súostrovie 26. marca a po 76 dňoch doputovalo 10. júna ku kanadskému Ellesmerovmu ostrovu. Do konca mesiaca sa po ňom potulovalo, až sa nakoniec usadilo v jeho strede.

Líška mala sledovací obojok, ktorý každý deň vysielal údaje o jej polohe. Podľa družicových údajov bol najsevernejší bod jej cesty na takmer 85. stupni severnej šírky. Líška prešla denne v priemere 46,3 kilometra.

Jej maximum bolo 155 kilometrov za deň, ktoré dosiahla na severe Grónska. Ide o najväčšiu zaznamenanú vzdialenosť, ktorú tento druh líšky prešiel.

Na presun využila aj morský ľad, čo poukazuje na jeho dôležitosť pre živočíchy.

"Podobná cesta už v budúcnosti nebude možná, ak morský ľad zmizne," dopĺňa Tarroux. Ohrozuje ho klimatická zmena a rýchle otepľovanie v Arktíde.

Skryť Vypnúť reklamu

Jej púť nie je ojedinelá

Dôvodom na ďalekú púť líšky mohla byť potreba vyhľadať nový domov, prípadne aj nedostatok potravy na nórskom súostroví.

Na Špicbergoch by líška lovila ryby, prípadne morské vtáky. Na kanadskom ostrove však prežívala hlavne na lumíkoch, malých hlodavcoch. To naznačuje, že polárnej líške nerobí problém zmena ekosystému.

Líškin obojok prestal fungovať vo februári tohto roka. Konečný osud zvieraťa je zatiaľ neznámy.

V roku 2010 zaznamenali vedci podobný prípad, keď samica líšky polárnej prekonala ešte väčšiu vzdialenosť. Vyše 4500-kilometrovú púť však zvládla za dlhšie časové obdobie, trvala jej takmer pol roka.

DOI: 10.33265/polar.v38.3512

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Arktída

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Ľadovce, Grónsko, Morský ľad
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Miroslav Marček na hlavnom pojednávaní v prípade obžaloby za vraždu Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a Petra Molnára začiatkom roka 2020.

Miroslav Marček si odpykáva trest 25 rokov za tri vraždy.

7 h

Už stihol vydať zásadné nariadenia.

6 h
Marcel Slávik

Sulík naňho podal trestné oznámenie.

11 h

Neprehliadnite tiež

Etna sa znovu zobudila.

Erupciu sprevádzalo dunenie.

20. jan
Ilustračné foto.

Dinosaurus patril medzi sauropodov.

20. jan

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

20. jan