SME
Štvrtok, 4. jún, 2020 | Meniny má LenkaKrížovkyKrížovky

Líška prešla 4400 kilometrov z Nórska do Kanady za štyri mesiace

Oblasť bola pokrytá ľadom.

Nórsky polárny výskumník nasadzuje na líšku sledovací obojok. Zviera prešlo cestu dlhú vyše 4400 kilometrov zo Špicbergov do Kanady.Nórsky polárny výskumník nasadzuje na líšku sledovací obojok. Zviera prešlo cestu dlhú vyše 4400 kilometrov zo Špicbergov do Kanady. (Zdroj: TASR/AP)
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

BRATISLAVA. Líška polárna je známa svojou vytrvalosťou, no aj tak výskumníkov zaskočil minuloročný výlet jednej samice.

Údajom z jej sledovacieho obojka nechceli veriť. Chvíľu si mysleli, že líška zariadenie stratila a muselo sa plaviť niekde na mori.

V skutočnosti líška prešla vyše 4400 kilometrov z Nórska cez Grónsko až do Kanady. Všetky oblasti boli v danom čase prepojené ľadom.

Štúdiu o púti líšky zverejnili v časopise Polar Research.

Cestu umožňil aj morský ľad

"Keď sa všetko začalo, pýtali sme sa, či sa to vážne deje. Nebola to len chyba v údajoch?" napísal pre Washington Post výskumník Arnaud Tarroux, ktorý zviera sledoval.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Mali ísť po ľade, brodili sa vo vode. Fotka ukazuje topenie Grónska Čítajte 

Púť líšky sa začala v marci minulého roka na nórskych Špicbergoch. Zviera opustilo súostrovie 26. marca a po 76 dňoch doputovalo 10. júna ku kanadskému Ellesmerovmu ostrovu. Do konca mesiaca sa po ňom potulovalo, až sa nakoniec usadilo v jeho strede.

Líška mala sledovací obojok, ktorý každý deň vysielal údaje o jej polohe. Podľa družicových údajov bol najsevernejší bod jej cesty na takmer 85. stupni severnej šírky. Líška prešla denne v priemere 46,3 kilometra.

Jej maximum bolo 155 kilometrov za deň, ktoré dosiahla na severe Grónska. Ide o najväčšiu zaznamenanú vzdialenosť, ktorú tento druh líšky prešiel.

Na presun využila aj morský ľad, čo poukazuje na jeho dôležitosť pre živočíchy.

"Podobná cesta už v budúcnosti nebude možná, ak morský ľad zmizne," dopĺňa Tarroux. Ohrozuje ho klimatická zmena a rýchle otepľovanie v Arktíde.

Skryť Vypnúť reklamu

Jej púť nie je ojedinelá

Dôvodom na ďalekú púť líšky mohla byť potreba vyhľadať nový domov, prípadne aj nedostatok potravy na nórskom súostroví.

Na Špicbergoch by líška lovila ryby, prípadne morské vtáky. Na kanadskom ostrove však prežívala hlavne na lumíkoch, malých hlodavcoch. To naznačuje, že polárnej líške nerobí problém zmena ekosystému.

Líškin obojok prestal fungovať vo februári tohto roka. Konečný osud zvieraťa je zatiaľ neznámy.

V roku 2010 zaznamenali vedci podobný prípad, keď samica líšky polárnej prekonala ešte väčšiu vzdialenosť. Vyše 4500-kilometrovú púť však zvládla za dlhšie časové obdobie, trvala jej takmer pol roka.

DOI: 10.33265/polar.v38.3512

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Arktída

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Ľadovce, Grónsko, Morský ľad
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Za kaštieľom pre Fica sa ukazuje aj Brhel

Skutočný vlastník budovy nie je známy.

Predseda Smeru Robert Fico v stredu na videu povedal, že kaštieľ vo Vinosadoch mu dopriali známi.
Eskorta privádza bývalého obchodného riaditeľa Lesov SR do budovy Špecializovaného trestného súdu.

Koronavírus: Vláda nepredĺži núdzový stav, ak sa epidemiologická situácia nezhorší (minúta po minúte)

Slovensko eviduje spolu 1526 nakazených novým koronavírusom SARS-CoV-2. Z ochorenia COVID-19 sa dosiaľ vyliečilo 1376 ľudí.

Zasadnutie vlády.

Slovensko obnovuje medzinárodnú dopravu do Česka

O leteckej doprave rozhodne v pondelok konzílium epidemiológov.

Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Na Sibíri uniklo z elektrárne viac ako 20-tisíc ton nafty

Na území celého Krasnojarského kraja vyhlásili stav núdze.

Zo zásobníka uniklo obrovské množstvo paliva.
Letecký pohľad na oblasť, kde pomocou špeciálneho laseru LIDAR našli doteraz nepoznanú mayskú stavbu, ktorá je zároveň najstaršou a najväčšou známou. Slúžila pravdepodobne na spoločné astronomické pozorovanie a náboženské slávnosti.
Štart rakety Falcon 9 s posádkou v sobotu 30. mája 2020.

Vedci sa domnievajú, že našli oblasť s najčistejším vzduchom na Zemi

Oblasť sa podľa odborníkov nachádza nad Južným oceánom.

Ilustračné foto.