BRATISLAVA. Koľkokrát ste sa prechádzali lesom, v ktorom na prvý pohľad vidíte len množstvo stromov, veľa lístia a porastu, občas trochu "bordelu", a ktorý možno zhodnotíte slovom "pekný"?
A o chvíľu aj zabudnete, že ste v ňom boli.
Ibaže aj obyčajná prechádzka lesom môže byť jedinečný zážitok. Hlavne, ak je s vami človek, ktorý je ochotný pomaly sa hodiť aj do bačoriny, aby pre vás vylovil mloka či chrobáka, čo v nej žije.
Správny lektor dokáže odhaliť tajomstvá prírody, o ktorých ste ani netušili.
Tak ako pri exkurzii do Národného parku Poloniny, presnejšie k okraju prírodnej rezervácie Udava, ktorú zorganizovala Nadácia pre divokú prírodu Aevis.
Ukázať krásy prírody
Túra sa začína v obci Osadné, z ktorej vedie cesta až k prírodnej rezervácii Udava a žlto značenému medzinárodnému lesníckemu náučnému chodníku.
Kde inde lepšie predstaviť myšlienku prírodného turizmu, ak nie na mieste, kde je pôvodná príroda čo najzachovalejšia, čo najmenej narušená. Nejde však iba o pešiu turistiku, súčasťou je výklad prakticky o všetkom, čo sa v oblasti dá vidieť.

Dĺžkou približne dva kilometre ide o krátky chodník, ktorý by ste inak prešli za hodinu a pol. Nie však, ak sú s vami ekológ a prírodovedec, ktorí vám ukážu aj tie stránky lesa, o ktorých ste nikdy nepočuli.
Už pár metrov po vstupe na chodník sa nad potokom týči drevený most, z ktorého ekológ Pavol Stranovský zíde k brehu a načahuje sa po kameňoch.
Po chvíli narazí na to, čo hľadal. Na spodnej strane je plytvuška - malý hmyz, ktorý žil už v časoch dinosaurov.
Hneď vedľa ukazuje na skokana hnedého, ktorý pláva v potoku.
O pár metrov ďalej sa zas k malému močiaru nakláňa prírodovedec Slavomír Senk, ktorý v ňom loví mloky. Tie síce nenašiel - už sú všetky preč -, no po hladine prebehla bystruška potočná. Drobný neúspech ho neodrádza. Z tašky vyťahuje atlas vtákov, pierka, vajíčka či nohy vtákov.
"Už boli mŕtve," upozorňuje. Senk je zároveň aj ornitológ, a tak počas celej cesty upozorňuje na vtáčí spev, podľa ktorého dokáže rozoznať jednotlivé druhy. Občas aj skúsi napodobniť kuvička, ktorý je tamojším predátorom. Dostáva aj odpoveď, vtáky si uvedomili "hrozbu".
Mŕtve drevo, užitočné drevo
Zhruba po dvoch hodinách chôdze sme uprostred chodníka. Zdatnejší turista by za ten čas zvládol prejsť na koniec trasy a ešte sa aj vrátiť.
Stranovský zastavuje pri drevenej sedačke a priblíži sa k niekoľkým popadaným, zjavne rozpadajúcim sa kmeňom s polámanými konármi po okolí. To, čo mnohým pripomína neporiadok, je pre les zásadné. Oproti hospodárskym lesom, ktoré sú určené na produkciu dreva a je v nich "poriadok", v prirodzených prevláda rozmanitosť. A čím väčšia, tým lepšie.