V roku 2019 oslávila Mendelejevova periodická sústava úctyhodných 150 rokov. V súčasnosti obsahuje 118 chemických prvkov, ktoré sú začlenené do siedmich periód.
Objavovanie chemických prvkov sa začalo už v kamennej dobe a pokračuje doteraz.

V úplnom závere kamennej doby sa na scéne objavil prvý chemický prvok, ktorý ľudia začali cielene využívať: meď. Najstaršie medené nálezy pochádzajú z obdobia okolo roku 9 000 pred naším letopočtom. Z medi sa zhotovovali napríklad sekerky alebo nátepné doštičky, chrániace pred úderom tetivy luku.
Aj známy ľadový muž Őtzi, ktorého múmiu našli v ľadovci v roku 1991, mal pri sebe takúto medenú sekerku. Vo svojej dobe to bol extrémne drahý predmet a zrejme ostane navždy tajomstvom, prečo ho jeho vrah o ňu neolúpil.
Po medi prišlo železo
Spojením medi a cínu vznikla zliatina známa pod názvom bronz, ktorá má oveľa širšie použitie ako čistá meď. Bronz dal meno aj ucelenej epoche – bronzovej dobe. Národy z tohto obdobia ešte nepoznáme, ale rozlišujeme niekoľko archeologických kultúr.

Jednou z najvýznamnejších na území Slovenska bola kyjatická kultúra. Typické pre ňu bolo napríklad využívanie prírodných útvarov ako svätýň. Svedčia o tom nálezy napríklad v Silickej ľadnici, jaskyni Babská diera alebo Majda-Hraškovej jaskyni.
V blízkosti dnešnej obce Radzovce, neďaleko Lučenca, stála osada kovolejárov, ktorí dokázali vyrábať špičkové výrobky z bronzu. Dokonale ovládali nastavenie správneho pomeru medzi meďou a cínom, aby dosiahli potrebné vlastnosti, ktoré daný výrobok vyžadoval.
Osada zanikla násilným spôsobom. Uprostred rozhádzaných medených výrobkov sa našiel železný meč. Nový kov, nová éra: železná doba.
Národy ovládajúce tajomstvo výroby železa začali postupne vytláčať tie ostatné. Vďaka antickým historikom poznáme už aj mená národov z tohto obdobia: Skýti, Kiméri alebo Kelti.
Dvanásť prvkov stredoveku
Na konci stredoveku obsahovala pomyselná periodická tabuľka okrem už spomínaných prvkov aj uhlík, síru, zinok, striebro, antimón, zlato, ortuť, olovo a arzén.
Ten je najmä u čitateľov detektívok známy ako jed. Jeho zlúčeniny boli pravdepodobne známe už v praveku, ale v čistej podobe ho izoloval nemecký alchymista Albertus Magnus (1193 – 1280) okolo roku 1250.
Popularita arzénu medzi travičmi spočívala práve v tom, že jeho prítomnosť v tele nebolo možné preukázať.