BRATISLAVA. Fotografie, o ktoré sa počas studenej vojny postarali špionážne satelity, odhalili dramatický úbytok himalájskych ľadovcov.
Vedci porovnali fotky amerického prieskumného programu s nedávnymi výsledkami pozorovaní vesmírnych lodí a zistili, že za uplynulých 40 rokov sa proces topenia ľadovcov zdvojnásobil.
Štúdiu publikovali vo vedeckom časopise Science Advances.
Fotografie z tajných satelitov
Od roku 2000 sa ľadovce zmenšujú o približne pol metra ročne. Ide o dvojnásobok množstva roztopeného ľadu z rokov 1975-2000. Hlavnou príčinou sú podľa vedcov klimatická zmena.
Mali ísť po ľade, brodili sa vo vode. Fotka ukazuje topenie Grónska Čítajte "Je to dosiaľ najjasnejší obraz toho, ako rýchlo - a prečo - sa himalájske ľadovce roztápajú v tomto časovom intervale," uviedol hlavný autor štúdie, doktorand z Kolumbijskej univerzity v New Yorku Joshua Maurer.
Fotografie pochádzajú zo 70. a 80. rokov minulého storočia, keď Spojené štáty Americké vyslali do vesmíru dvadsať satelitov, ktoré tajne fotografovali Zem.
Zábery v roku 2011 odtajnili a Geologická služba Spojených štátov (USGS) ich digitalizovala pre vedecké účely.
Ľad v Himalájach sa topí rýchlejšie
Družicové zábery, ktoré zachytávajú dvetisíc kilometrov širokú oblasť Himalájí v Indii, Číne, Nepále a Bhutáne, porovnali so súčasnými zábermi od NASA a japonskej vesmírnej agentúry (JAXA).
Veľká anketa slovenských vedcov: zvládne ľudstvo zmenu klímy? Čítajte Tím z Columbia University sa zameral na 650 ľadovcov v Himalájach a zistil, že od roku 1975 do roku 2000 stratili každoročne štyri miliardy ton ľadu.
V rokoch 2000 až 2016 sa však ľadovce topili v priemere dvakrát rýchlejšie, a teda prišli každoročne o približne osem miliárd ton ľadu, čo by podľa Joshuu Maurera z Columbia University vystačilo na naplnenie 3,2 milióna olympijských bazénov ročne.
Ako dodal, ľadovce strácajú najviac ľadu v spodných častiach, pričom v niektorých prípadoch sú tenšie každý rok aj o päť metrov.
Obrovské následky
Záverom vedcov je, že najväčším faktorom zvýšeného roztápania sú rastúce teploty. Hoci tie sú na rôznych miestach odlišné, v priemere dosahovali v rokoch 2000 až 2016 o jeden stupeň Celzia viac než v rokoch 1975 až 2000.
Zem stratila 9-tisíc gigaton ľadu za polstoročie. Kde ho mizne najviac? Čítajte Ďalšími faktormi sú zmeny v množstve zrážok, ktorých zníženie obvykle znamená redukciu ľadovej pokrývky.
Úlohu zohráva aj spaľovanie fosílnych palív, ktoré vytvára sadze dopadajúce na zasnežený povrch ľadovcov. Potom absorbujú slnečné svetlo a urýchľujú roztápanie.
Takáto strata bude mať podľa vedcov obrovské následky. Voda z roztopených ľadovcov bude napríklad spôsobovať záplavy. Po roztopení horských ľadovcov stratia vodu rieky, ktoré sú dôležité pre milióny ľudí v období sucha.
