BRATISLAVA. Ponorka Britského antarktického prieskumu mala dostať meno po významnom vedcovi či udalosti. Jeden nevinný vtip viedol k tomu, že verejnosť pre prieskumné plavidlo nakoniec vybrala meno Boaty McBoatface.
Psy mali ísť po ľade, brodili sa vo vode. Fotka ukazuje topenie Grónska Čítajte Vtipné meno však nestojí v ceste veľkým vedeckým objavom.
Autonómna ponorka už pri svojej prvej plavbe odhalila dôležité spojenie medzi silou antarktických vetrov a otepľovaním morí.
Výsledky štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise PNAS povedú k spresneniu predpovedí účinkov klimatickej zmeny na rastúce hladiny morí.
Prvá misia ponorky Boaty McBoatface sa konala v apríli 2017. Počas cesty merala teploty, slanosť a turbulencie vody na dne Južného oceánu pri Antarktíde.
Dáta, ktoré Boaty zozbieral, spojili výskumníci s výsledkami z prieskumnej lode Jamesa Clarka Rossa. Odhalili tak dosiaľ neznámy mechanizmus otepľovania vody v hĺbkach.
Za posledné desaťročia v antarktickej oblasti výrazne zosilneli vetry. Môže za to diera v ozónovej vrstve nad Antarktídou a tiež zvýšené hladiny skleníkových plynov v ovzduší.
Boaty McBoatface
- Meno žltej ponorky zvolili ľudia vo verejnom hlasovaní.
- Pri prvej plavbe prešla ponorka 180 kilometrov cez podmorské kaňony v Južnom oceáne pri Antakrtíde.
- Ponorila sa až do hĺbky 4-tisíc metrov.
Plavidlo Boaty McBoatface zistilo, ako silný vietor vedie k otepľovaniu vody a tiež k zvyšovaniu hladín morí.
Silné vetry totiž v Južnom oceáne zvyšujú hlbokomorské turbulencie. Tie spôsobujú, že teplá voda v stredných hĺbkach sa premiešava so studenou vodou v hlbočinách.
Výsledkom je otepľovanie vody pri oceánskom dne, čo výrazne prispieva k nárastu hladiny morí. Odhalený mechanizmus chýbal v doterajších modeloch, ktoré predpovedajú vplyv globálneho otepľovania na svetové oceány.
"Naša štúdia je dôležitým krokom k pochopeniu toho, ako zmena klímy vo vzdialených a nehostinných antarkrických vodách ovplyvní otepľovanie oceánov ako celku a vzostup hladiny morí," píše v tlačovej správe univerzity v Southamptone vedúci výskumného projektu Alberto Naveira Garabato.
