Slovensko má mnoho národných parkov, no chránené sú iba na papieri, hovorí výskumník ekológie lesov ONDREJ KAMENIAR.
Traktory v chránených oblastiach, miznúce hlucháne, ale aj takmer nedotknuté kúsky slovenskej prírody. O tom všetkom mladý vedec a nadšenec fotografovania porozprával v rozhovore pre denník SME.
Britská nezisková organizácia Fern nedávno vydala správu o európskych lesoch. Písali ste časť o Slovensku s názvom: Veľké chránené oblasti – ale iba na papieri. Čo to znamená?
Že na Slovensku máme vyhlásených naozaj mnoho chránených území. Máme deväť národných parkov, no keď do nich človek príde, tak je tam na prvom mieste všetko, len nie ochrana prírody. Ich hlavnou funkciou je skôr zásobovanie drevárskeho priemyslu.
Ťažba dreva v národných parkoch je už vnímaná ako normálna vec. Žiadny náš národný park nespĺňa kritéria národného parku.
Kto tam ťaží?
Buď Štátne lesy, alebo súkromní vlastníci, cirkevné lesy či majitelia a správcovia pozemkov s lesom.
Ťažbu dreva v chránených oblastiach nezakazuje zákon?
Problém je, že na Slovensku máme tých zákonov viac a dokonca si protirečia. Napríklad zákon o lesoch ukladá majiteľovi alebo správcovi lesného pozemku povinnosť spracovať stromy napadnuté lykožrútom alebo vyvrátené vetrom. Zákon o ochrane prírody zase hovorí o niečom inom. Výsledkom tohto chaosu je stav, v akom sú naše národné parky.
Dejú sa nejaké kroky, aby sa stav či spravovanie lesov zlepšilo?
Zatiaľ žiadna veľká zmena k lepšiemu nie je. Najväčším pozitívom je, že sa o tejto téme viac hovorí na verejnosti. Vidieť spoločenskú objednávku a tlak verejnej mienky na to, aby sa niečo začalo meniť.
Ak by spravovanie lesov naďalej fungovalo tak, ako doteraz, ako môže Slovensko vyzerať v budúcnosti?
Klimatická zmena sa prejavuje stále väčšími extrémami v zrážkach i suchách. Umelý les je voči takýmto náhodným udalostiam nepripravený a nedokáže sa brániť.
