SME

Nedôslednosť v zdravotnej starostlivosti môže zmeniť behaviorálna ekonómia

Malé zmeny môžu priniesť veľké výsledky.

Načítavam video...

Séria článkov a videí vzniká v spolupráci s platformou SBEN - Slovak Behavioral Economics Network, ktorej poslaním je šíriť poznatky o fascinujúcich možnostiach behaviorálnej ekonómie a prinášať ich na Slovensko.

Medicínu nemusia vylepšiť iba moderné technológie. Často stačia iba drobné zásahy, ktoré sa týkajú rozhodovania ohľadom nášho zdravia a cielia na psychológiu pacientov.

Ján Uriga senior manažér a konzultant, ktorého vášňou je strategický rozvoj firemnej kultúry a manažmentu predstavuje vo videu niekoľko inovácií v medicíne, ktoré prinášajú pozitívne zmeny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Trenie a dobré rozhodnutia

Prečo majú zásahy týkajúce sa zdravia zásadný význam v medicíne a motivácii pacientov?

Často sme nedôslední ohľadom vlastného zdravia, či už ide o dôsledné užívanie prepísaných liekov alebo preventívne prehliadky. Zanedbávame sa.

Analýza správania sa ľudí a poznanie toho kde ľudsky zlyhávame je prvým krokom pri dizajne účinných behaviorálnych intervencií. Tie dokážu významne prispieť k zmene nášho správanie tým, že eliminujú našu nedôslednosť a "lájdactvo."

Vedel to už Daniel Kahneman - zakladateľ behaviorálnej ekonómie. Ten tvrdí, že ak chceme, aby sa ľudia správali určitým spôsobom, základom je urobiť želané správanie čo najjednoduchšie.

Dobrým príkladom je eliminovať “trenie”. To znamená odstrániť z rozhodovacieho procesu, všetko čo je objektívne o niečo ťažšie, ako by malo byť. Príkladom je každý krok navyše pri objednávaní sa k lekárovi, znižuje pravdepodobnosť toho, že sa objednáme.

SkryťVypnúť reklamu

Práve porozumenie kontextu, v ktorom sa rozhodujeme a rozhodovaciemu procesu nám pomáha identifikovať a odstrániť prekážky, ktoré bránia želanému správaniu.

Mydlo z neočakavaného zdroja

Predstavte si, ze ste humanitárny pracovník a chcete zvýšiť počet detí, ktoré si rurálnej Indii pred obedom umyjú ruky. V oblastiach s nižším výskytom očkovaní a štandardom osobnej hygieny to totiž môže byť otázka života a smrti.

Vieme, že deti sú nedbanlivé a umývanie rúk pre ne rozhodne nie je prioritou. Ako môže v tomto prípade pomôcť veda?

Výrobca mydla Savlon sa spojil s marketingovou agentúrou Ogilvy Mumbai a pozreli sa na architektúru voľby, teda na to, ako vyzerá prostredie, v ktorom sa dieťa rozhoduje, či si ruky umyje. Analyzovali, čo dieťa aktuálne robí, a či je možné naviazať umývanie rúk na už existujúce správanie.

SkryťVypnúť reklamu

Zistili, že deti ešte stále píšu kriedou na bridlicové tabuľky. Rozhodli sa preto granule mydla zakomponovať priamo do zloženia kriedy. Keď si deti pred obedom opláchli ruky, kriedový prášok na ich rukách sa automaticky zmenil na mydlo.

Namiesto budovania nových návykov (náročné najmä u detí), tímy Ogilvy Mumbai a Savlon odstránili krok, v ktorom žiaci zlyhávali - nanesenie mydla. Znížili trenie a zvýšili tak pravdepodobnosť čistých rúk pred obedom.

Pozdržané antibiotiká

Pekným príkladom toho ako využiť existujúce správanie pre podporu želaného správania je aj načasovanie screeningového testovania cukrovky v Katare.

Keďže sa screeningy konali počas Ramadánu, ľudia sa postili tak či tak, preto nutnosť prísť na testovanie nalačno, ktoré by počas ostatných mesiacov mohlo pôsobiť ako “trenie”, teraz nebolo prekážkou. Bolo to pohodlné a dobre načasované - dva základné predpoklady dobrej intervencie.

SkryťVypnúť reklamu

Niekedy má však naopak zvýšenie trenia pozitívny vplyv na naše správanie. Ide o oblasti kedy chceme neželané správanie sťažiť. Jednou z nich je napríklad užívanie antibiotík.

Antibiotiká totiž užívame rovnako horlivo, ako nám ich lekári predpisujú, a to často aj pri virózach. Lekári sa často boja antibiotiká nepredpísať, v obave aby niečo nezanedbali.

Jednou z možností ako znížiť užívanie antibiotík je podržanie predpisu (z ang. delayed prescription). Je to stratégia, pri nej síce doktor lieky predpíše, ale inštruje pacienta, aby lieky začal užívať iba pokiaľ sa príznaky ochorenia zhoršia.

Ďalšou alternatívou je vystavenie predpisu, ktorý nemožno vyzdvihnúť skôr ako za pár dní, alebo inštrukcia, aby si pacient lieky vyzdvihol, len ak sa jeho stav zhorší.

SkryťVypnúť reklamu

Prehľad jedenástich štúdií, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 3 000 ľudí ukazuje, že keď sa antibiotiká predpísali okamžite, 93 percent ľudí ich užívalo - ak však boli sprevádzané inštrukciou/ pozdržaným predpisom, toto číslo kleslo len na 35% užívateľov.

Je zrejmé, že jednoduchá zmena, ktorá zavádza určitý stupeň trenia, môže mať významný vplyv.

Očkovanie a možnosť výberu

Prostredie - kontext, v ktorom sa rozhodujeme, nadizajnovaný tak, že nabáda k určitému typu rozhodnutia (napríklad nechať sa očkovať), môže priniesť zásadné rozdiely vo výbere jednotlivcov.

Pozitívny vplyv na naše rozhodovanie majú v tomto prípade možnosti, ktoré máme na výber, a spôsobom akým sú popísané.

Štúdia, skúmala rozhodnutia zamestnancov vzdelávacej inštitúcie, ktorí sa v rámci hypotetického scenára rozhodovali či sa nechajú očkovať proti chrípke.

SkryťVypnúť reklamu

Účastníci štúdie boli rozdelení do troch skupín. Každej z nich bolo komunikované, že záujem o očkovanie sa môže spájať s prípadnými úsporami 50 dolárov z mesačného zdravotného poistenia.

Spôsob, akým im boli následne prezentované možnosti však sa líšil.

Prvá skupina mohla v prípade záujmu o očkovanie zaškrtnúť kolónku na formulári. V prípade, že nechceli byť zaočkovaní, políčko neoznačili.

V druhej skupine museli účastníci štúdie urobiť aktívnu voľbu (z ang. active choice) označením jedného z políčok “áno, mám záujem dať sa zaočkovať” / ”nie, nemám záujem dať sa zaočkovať” .

V poslednej skupine si tiež vyberali medzi áno a nie, avšak možnosti obsahovali dovetok: "áno, mám záujem dať sa zaočkovať, znížiť tak riziko vzniku chrípky a chcem ušetriť 50 dolárov" / "nie, nemám záujem dať sa zaočkovať, aj keď to znamená, že tým zvýšim riziko, že dostanem chrípku a nechcem ušetriť 50 dolárov."

SkryťVypnúť reklamu

Aktívna voľba medzi áno nie bola presvedčivejšia len než možnosť označiť záujem zaškrtnutím políčka.

Kým len 42 percent tak urobilo v prvom prípade, 62 percent sa rozhodlo pre očkovanie ak si vyberali medzi áno/nie. Ak bola možnosť popísaná s dôrazom na riziká ochorenia a finančné straty, očkovanie si vybralo až 75 percent.

Viac prikladov z oblasti aplikácie behaviorálnej ekonómie, ktorú odporúčna aj Ján Uriga, nájdete aj stránke na iNudgeyou.

Autor: Kristína Radová, Mindworx

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu