BRATISLAVA. Misia Cassini sa skončila v roku 2017, no zozbierané dáta z jej vnorenia do atmosféry druhej najväčšej planéty slnečnej sústavy stále prinášajú nové vedecké zistenia o Saturne.
Štúdia v najnovšom čísle vedeckého časopisu Science opisuje nové poznatky o prstencoch v poradí šiestej planéty od Slnka.
Štyri zábery z posledných okamihov misie ukazujú nové útvv prstencoch a tiež rozdiely v ich chemickom zložení.
Pracovníci misie Cassini pozorovali, ako mesiac Dafnis ovplyvňuje materiál v prstenci A, okrem toho sledovali aj vonkajší prstenec F. Všimli si v ňom útvary vytvorené nárazom, ktoré mali rovnakú dĺžku i orientáciu.
Zrejme ich spôsobila skupina telies, ktoré do prstenca vrazili v rovnakom čase. Naznačuje to, že prstence sú tvarované materiálmi, ktoré obiehajú Saturn a nie sú pozostatkami komét obiehajúcich okolo Slnka.
Zaujímavé sú tiež zistenia o zložení prstencov, ktoré skúmal spektrometer na palube sondy Cassini. Vytvoril ich spektrálnu mapu vo viditeľnej aj infračervenej vlnovej dĺžke.
Saturn prichádza o svoje krásne prstence. Premenia sa na dážď Čítajte Prstence tvorí najmä vodný ľad, no údaje sondy vylúčili, že by sa v nich nachádzal čpavkový či metánový ľad.
Spektrometer nenašiel ani organické zlúčeniny. Vedcov to prekvapilo, pretože Cassini pri prelete cez prstenec D detegovala ich prítomnosť.
"Ak by tam boli organické zlúčeniny vo veľkých množstvách - aspoň v hlavných prstencoch A, B a C - videli by sme ich," píše v tlačovej správe Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Phil Nicholson, pracovník misie Cassini. "Nie som presvedčený, že sú hlavnou zložkou týchto prstencov."
