Liptovskomikulášsky garbiar Ondrej Stodola spolu s manželkou Annou vychovali štyroch synov, z ktorých najslávnejším sa stal ich druhorodený syn Aurel.
Práve jeho historici právom označujú za otca parných turbín, pretože položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín.
O jeho výnimočnosti svedčí aj skutočnosť, že v internetovom vyhľadávači je vyše 32 tisíc odkazov spojených s jeho menom.
Túžba po vedomostiach
Aurel Bohuslav Stodola (11. 5. 1859 – 25. 12. 1942) získal základné vzdelanie v Liptovskom Mikuláši, na nemeckej reálke v Levoči a na Vyššej štátnej reálke v Košiciach absolvoval stredoškolské štúdium.
Po maturite v Košiciach sa v roku 1877 rozhodol pre štúdium techniky v Budapešti, odkiaľ v roku 1878 odišiel študovať na Technickú vysokú školu v Zürichu (Eidgenossische technische Hochschule).
Táto škola mala už od čias svojho vzniku v roku 1855 medzinárodný charakter.
“Vo svojej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automatickej regulácie strojov, položil vedecké základy projekcie stavby parných a spaľovacích turbín.
„
Pôsobili tu Nemci, Angličania, Američania, profesori z vtedajšieho cárskeho Ruska, z Rakúsko-Uhorska. Aj zloženie študentov bolo medzinárodné – keď prišiel Aurel Stodola do Zürichu, viac ako polovica študentov techniky bola zo zahraničia.
V Zürichu študoval Stodola metafyziku, logiku, psychológiu, geometriu a súčasne navštevoval prednášky z angličtiny a francúzštiny. Keďže odmala ho rodičia viedli aj k hudbe a výborne vedel hrať na klavíri, hral aj v študentskom orchestri.
V rokoch 1881 – 1883 pracoval v Strojárňach štátnych uhorských železníc v Budapešti, ale v roku 1883 opäť pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej v berlínskom Charlottenburgu, kde sa zameral na štúdium fyziky a národného hospodárstva.
V roku 1884 prešiel do Paríža, kde opäť popri zamestnaní vo firme Hermann-Lachapelle študoval na parížskej Sorbonne, kde aj svoje štúdiá ukončil.
Rýchly rast v Rustonke
Po dvojročnej pomoci (1884 – 1886) pri obnove a modernizácii otcovej továrne v Liptovskom Mikuláši, ktorú zničil požiar, sa mladý inžinier zamestnal ako konštruktér vo firme Ruston a spol. v Prahe, ktorá bola všeobecne známa pod ľudovým názvom Rustonka.

Išlo o jeden z prvých strojárenských podnikov v Prahe, ktorý v roku 1832 založili britskí podnikatelia bratia Thomasovci ako továreň na parné stroje. Tá v roku 1850 prešla do majetku významného britského podnikateľa Josepha Rustona, ktorého priezvisko potom dalo firme jej trvalý názov.
Joseph Ruston bol britský lodný staviteľ a podnikateľ v riečnej plavbe, prevádzkoval Pražskú paroplavebnú spoločnosť. Jeho firma vtedy vyrábala na mnohých miestach v Európe najmä rôzne strojné zariadenia a diely pre riečne aj zaoceánske lode určené lodiarom v Rakúsku a v Nemecku.
V Prahe sa stavali najmä riečne plavidlá, zväčša parníky, no vyrábali sa tu aj parné stroje určené nielen pre paroplavbu.
V Rustonke sa Aurel Stodola vypracoval na vynikajúceho technika a konštruktéra, pričom sa zdokonalil aj v technickom kreslení.
Nadriadení si veľmi rýchlo všimli Stodolove schopnosti a začali mu zverovať stavbu strojov.