SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Slovensko môže súťažiť s top výskumníkmi. Musí však zmeniť niektoré veci (rozhovor)

Markus Dettenhofer vedie CEITEC.

Markus Dettenhofer, riaditeľ výskumného centra CEITEC.Markus Dettenhofer, riaditeľ výskumného centra CEITEC. (Zdroj: SME - JOEZF JAKUBČO)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Nie každá krajina musí robiť vedu, len to musí priznať, myslí si MARKUS DETTENHOFER, riaditeľ Stredoeurópskeho technologického inštitútu CEITEC v Brne.

V rozhovore pre SME hovorí, prečo existujú v Európe rozdiely vo vedeckom výskume a čo môžu krajiny ako Slovensko spraviť, aby robili top výskumy.

V Európe sú zjavné rozdiely vo výskume. Kým top výskumy sa robia najmä na západe a severe, mnohé krajiny z EU13, kam patrí aj Slovensko, sú skôr na chvoste.

Skryť Vypnúť reklamu

Áno, väčšina top výskumov sa robí v krajinách, ako sú Veľká Británia, Holandsko, Nemecko, Dánsko či Švédsko. Východnejšie krajiny, známe ako EU13, ale aj mnohé okrajové lokality ako južné Taliansko, južné Španielsko, Portugalsko nerobia výskum na rovnakej úrovni.

Ako vznikajú tieto rozdiely?

Dôvodov je viac. Vo východoeurópskych krajinách vznikajú na národnej úrovni a sú spojené aj s rozdeľovaním financií.

Prečítajte si tiež: Spomeniete si na meno vedca? Väčšina ľudí nie (päť grafov o vede na Slovensku) Čítajte 

Nemyslím tým, že v celom regióne je nízke financovanie štátom, i keď na niektorých miestach to tak je. Ale v iných krajinách budú vedecké výsledky menej pôsobivé, aj keby boli financie dopĺňané zo zahraničia.

Dôvodom je aj spôsob rozdeľovania peňazí, ktorý nie je poháňaný výkonom. Kým štandardy v mnohých severských a západných inštitútoch sa zakladajú na vyššej kvalite a výstupoch, vo viacerých periférnych častiach Európy sú založené skôr na kvantite.

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo to je zlé?

Existuje obrátený vzťah medzi počtom publikovaných vedeckých článkov a ich kvalitou. Znamená to, že na vydanie veľkého množstva nekvalitných článkov miniete rovnaké množstvo peňazí ako na menšie množstvo kvalitnejších článkov.

V krajinách s menej pôsobivými výsledkami sa veda posudzuje často viac byrokraticky. A byrokratický proces má rád čísla. Ak sú vysoké, je to podľa takého systému dobré. Nie je to však nevyhnutne tak. Akceptovanie byrokracie a technokracie v niektorých krajinách nie je v súlade s dobrou vedou.

Znamená to, že v týchto krajinách je menej talentovaných vedcov?

Nie. Múdri a talentovaní ľudia sú všade, ale žijú v systéme. Ak je niekto talentovaný a vy mu upriete informácie, možnosť dosiahnuť jeho ciele, nedáte mu žiadny tréning a podporu, ktorú potrebuje na rast, tak bez ohľadu na to, aký je múdry, nebude úspešný.

Skryť Vypnúť reklamu

A čo potom?

Je v poriadku, ak ľudia idú získať tréning do zahraničia. Ale musíte mať systém, ktorý ich posmelí na návrat a podporí ich úspech.

Keď sa ich talent nenaplní, budú frustrovaní a nakoniec opustia krajinu a pôjdu na miesto, kde ich talent podporia. Je v poriadku, ak ľudia idú získať tréning do zahraničia. Ale musíte mať systém, ktorý ich posmelí na návrat a podporí ich úspech.

Rozhoduje v návrate aj platová ponuka?

Plat je len jednou časťou rozhodnutia k návratu. Pre väčšinu nadšených vedcov a študentov vedy nie sú peniaze jediným faktorom. Samozrejme, potrebujú určitý plat, mali by byť náležite odmenení, ale do vedy nejdú s tým, že chcú zarobiť veľa peňazí.

Ako ich teda krajiny podporia v návrate?

Okrem podpory v podobe možností, nástrojov, materiálov a kariérneho rastu, musia vytvoriť otvorenú kultúru. Vedecké inštitúty v krajine by nemali byť iba dobré, ale musia byť skvelé. Ľudia sa musia tešiť zo slobodnej a otvorenej výmeny názorov a posúvania hraníc poznania.To odlišuje skvelé od dobrého.

Skryť Vypnúť reklamu

Vedci po návrate na Slovensko občas hovoria, že tu prišli spraviť zmenu, doniesť kus zahraničia. Je to ich zodpovednosť?

Nemalo by to tak byť, ale ak ich systém nepodporuje vo vedeckom úspechu, neviem, kto iný by to robil. Niekto zvonka musí prísť a priniesť nápady. Ale musí ich v týchto nápadoch podporiť systém, zákony, inštitúcie.

Pracujete v Stredoeurópskom technologickom inštitúte CEITEC, ktorý spája viacero brnianskych univerzít a výskumníkov. Chýba na Slovensku podobný inštitút, ktorý vytvára priestor na spoluprácu?

Nemyslím si, že je nutné mať podobnú štruktúru ako CEITEC na Slovensku. Tiež si nemyslím, že taký inštitút je potrebný k úspechu. Stačilo by mať jeden alebo niekoľko malých inštitútov, ktoré by boli celosvetovo konkurencie schopné, pričom by sa pokojne mohli špecializovať na jednu alebo pár prepojených oblastí a vytvoril by kritickú masu ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo je kritická masa?

Jedným z nebezpečenstiev je mať ľudí, ktorí sú expertmi v mnohých odboroch a nemajú spoločný cieľ. Tak veci rozriedite a nie ste konkurenciou, ak sa nenaučíte spolupracovať.

Kritická masa je dostatok ľudí, ktorí sa navzájom dopĺňajú a vymieňajú si nápady na európskej úrovni. Spolu môžu vytvoriť omnoho viac ako len individuálne príspevky.

Dokáže Slovensko súťažiť vo vede so severom a západom?

Je to možné, pretože máte talentovaných ľudí. Museli by ste však zmeniť nejaké veci. Slovensko potrebuje vytvoriť podmienky, tréning a prostredie, ktoré vedcom dovolí dosiahnuť potenciál a posúvať poznanie.

Prečítajte si tiež: Slovenskí študenti naprogramovali robota, ktorý kladie tehly Čítajte 

Často vidím, že vedec strávi na jednej univerzite celý život, získa bakalársky titul, potom magisterský, doktorandský, stane sa docentom a profesorom. Kde získa univerzita nápady z vonkajška, ak je systém takýto?

Skryť Vypnúť reklamu

Čo ak sa zdá byť systémová zmena v nedohľadne? Prečo by sa mala vláda viac zaujímať o vedu?

Je to otázka pre všetky krajiny. Možno nie všetky krajiny si môžu dovoliť robiť vedu. To je v poriadku, len to musia priznať.

Môžu byť krajiny, ktoré vedu nerobia?

Je ich veľa. Videl som krajiny, kde sa rozpočet na vedu veľmi znížil, nastáva v nich odliv mozgov. Tieto krajiny už v podstate nerobia vedu, aj keď na papieri tvrdia opak. Musia sa rozhodnúť, čo im investície do vedy prinesú.

Menšie krajiny, dajme tomu s piatimi miliónmi obyvateľov, by sa mali zamerať na to, v čom sú dobré. Ak je Slovensko naozaj dobré v niekoľkých vedných oblastiach, malo by sa na ne zamerať a podporiť ich tak, aby boli konkurencieschopné na európskej a svetovej úrovni.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Rozhovory z denníka SME

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Slovenskí a svetoví vedci, ESET Science Award
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Chceli ho odstrániť, jeho imidžu uškodil Gučík. Kto je Maroš Žilinka?

Za generálneho prokurátora ho musí vymenovať prezidentka.

Prokurátor Maroš Žilinka.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vráti Generálnej prokuratúre dôstojnosť?

Maroš Žilinka už nebude môcť úrad len tak udržiavať.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

OĽaNO: Zvolenie Žilinku je kompromis (reakcie)

Kollár od Žilinku očakáva očistenie prokuratúry.

Ivan Ivanič, šéf SLA.

Neprehliadnite tiež

Sackboy: A Big Adventure je hra pre celú rodinu

Rodinná hra s vlnenou bábikou v hlavnej úlohe.

Kuracie kúsky z pestovaného mäsa od firmy Eat Just. Predaj kultivovaného mäsa schválil ako prvý Singapur.

Najvýznamnejšia vedkyňa, o ktorej ste asi nikdy nepočuli

Spoluzaklada významnú oblasť matematiky.