SME
Piatok, 23. august, 2019 | Meniny má Filip

Slovensko môže súťažiť s top výskumníkmi. Musí však zmeniť niektoré veci (rozhovor)

Markus Dettenhofer vedie CEITEC.

Markus Dettenhofer, riaditeľ výskumného centra CEITEC.Markus Dettenhofer, riaditeľ výskumného centra CEITEC.(Zdroj: SME - JOEZF JAKUBČO)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Nie každá krajina musí robiť vedu, len to musí priznať, myslí si MARKUS DETTENHOFER, riaditeľ Stredoeurópskeho technologického inštitútu CEITEC v Brne.

V rozhovore pre SME hovorí, prečo existujú v Európe rozdiely vo vedeckom výskume a čo môžu krajiny ako Slovensko spraviť, aby robili top výskumy.

V Európe sú zjavné rozdiely vo výskume. Kým top výskumy sa robia najmä na západe a severe, mnohé krajiny z EU13, kam patrí aj Slovensko, sú skôr na chvoste.

Článok pokračuje pod video reklamou

Áno, väčšina top výskumov sa robí v krajinách, ako sú Veľká Británia, Holandsko, Nemecko, Dánsko či Švédsko. Východnejšie krajiny, známe ako EU13, ale aj mnohé okrajové lokality ako južné Taliansko, južné Španielsko, Portugalsko nerobia výskum na rovnakej úrovni.

Ako vznikajú tieto rozdiely?

Dôvodov je viac. Vo východoeurópskych krajinách vznikajú na národnej úrovni a sú spojené aj s rozdeľovaním financií.

Prečítajte si tiež: Spomeniete si na meno vedca? Väčšina ľudí nie (päť grafov o vede na Slovensku) Čítajte 

Nemyslím tým, že v celom regióne je nízke financovanie štátom, i keď na niektorých miestach to tak je. Ale v iných krajinách budú vedecké výsledky menej pôsobivé, aj keby boli financie dopĺňané zo zahraničia.

Dôvodom je aj spôsob rozdeľovania peňazí, ktorý nie je poháňaný výkonom. Kým štandardy v mnohých severských a západných inštitútoch sa zakladajú na vyššej kvalite a výstupoch, vo viacerých periférnych častiach Európy sú založené skôr na kvantite.

Prečo to je zlé?

Existuje obrátený vzťah medzi počtom publikovaných vedeckých článkov a ich kvalitou. Znamená to, že na vydanie veľkého množstva nekvalitných článkov miniete rovnaké množstvo peňazí ako na menšie množstvo kvalitnejších článkov.

V krajinách s menej pôsobivými výsledkami sa veda posudzuje často viac byrokraticky. A byrokratický proces má rád čísla. Ak sú vysoké, je to podľa takého systému dobré. Nie je to však nevyhnutne tak. Akceptovanie byrokracie a technokracie v niektorých krajinách nie je v súlade s dobrou vedou.

Znamená to, že v týchto krajinách je menej talentovaných vedcov?

Nie. Múdri a talentovaní ľudia sú všade, ale žijú v systéme. Ak je niekto talentovaný a vy mu upriete informácie, možnosť dosiahnuť jeho ciele, nedáte mu žiadny tréning a podporu, ktorú potrebuje na rast, tak bez ohľadu na to, aký je múdry, nebude úspešný.

A čo potom?

Je v poriadku, ak ľudia idú získať tréning do zahraničia. Ale musíte mať systém, ktorý ich posmelí na návrat a podporí ich úspech.

Keď sa ich talent nenaplní, budú frustrovaní a nakoniec opustia krajinu a pôjdu na miesto, kde ich talent podporia. Je v poriadku, ak ľudia idú získať tréning do zahraničia. Ale musíte mať systém, ktorý ich posmelí na návrat a podporí ich úspech.

Rozhoduje v návrate aj platová ponuka?

Plat je len jednou časťou rozhodnutia k návratu. Pre väčšinu nadšených vedcov a študentov vedy nie sú peniaze jediným faktorom. Samozrejme, potrebujú určitý plat, mali by byť náležite odmenení, ale do vedy nejdú s tým, že chcú zarobiť veľa peňazí.

Ako ich teda krajiny podporia v návrate?

Okrem podpory v podobe možností, nástrojov, materiálov a kariérneho rastu, musia vytvoriť otvorenú kultúru. Vedecké inštitúty v krajine by nemali byť iba dobré, ale musia byť skvelé. Ľudia sa musia tešiť zo slobodnej a otvorenej výmeny názorov a posúvania hraníc poznania.To odlišuje skvelé od dobrého.

Vedci po návrate na Slovensko občas hovoria, že tu prišli spraviť zmenu, doniesť kus zahraničia. Je to ich zodpovednosť?

Nemalo by to tak byť, ale ak ich systém nepodporuje vo vedeckom úspechu, neviem, kto iný by to robil. Niekto zvonka musí prísť a priniesť nápady. Ale musí ich v týchto nápadoch podporiť systém, zákony, inštitúcie.

Pracujete v Stredoeurópskom technologickom inštitúte CEITEC, ktorý spája viacero brnianskych univerzít a výskumníkov. Chýba na Slovensku podobný inštitút, ktorý vytvára priestor na spoluprácu?

Nemyslím si, že je nutné mať podobnú štruktúru ako CEITEC na Slovensku. Tiež si nemyslím, že taký inštitút je potrebný k úspechu. Stačilo by mať jeden alebo niekoľko malých inštitútov, ktoré by boli celosvetovo konkurencie schopné, pričom by sa pokojne mohli špecializovať na jednu alebo pár prepojených oblastí a vytvoril by kritickú masu ľudí.

Čo je kritická masa?

Jedným z nebezpečenstiev je mať ľudí, ktorí sú expertmi v mnohých odboroch a nemajú spoločný cieľ. Tak veci rozriedite a nie ste konkurenciou, ak sa nenaučíte spolupracovať.

Kritická masa je dostatok ľudí, ktorí sa navzájom dopĺňajú a vymieňajú si nápady na európskej úrovni. Spolu môžu vytvoriť omnoho viac ako len individuálne príspevky.

Dokáže Slovensko súťažiť vo vede so severom a západom?

Je to možné, pretože máte talentovaných ľudí. Museli by ste však zmeniť nejaké veci. Slovensko potrebuje vytvoriť podmienky, tréning a prostredie, ktoré vedcom dovolí dosiahnuť potenciál a posúvať poznanie.

Prečítajte si tiež: Slovenskí študenti naprogramovali robota, ktorý kladie tehly Čítajte 

Často vidím, že vedec strávi na jednej univerzite celý život, získa bakalársky titul, potom magisterský, doktorandský, stane sa docentom a profesorom. Kde získa univerzita nápady z vonkajška, ak je systém takýto?

Čo ak sa zdá byť systémová zmena v nedohľadne? Prečo by sa mala vláda viac zaujímať o vedu?

Je to otázka pre všetky krajiny. Možno nie všetky krajiny si môžu dovoliť robiť vedu. To je v poriadku, len to musia priznať.

Môžu byť krajiny, ktoré vedu nerobia?

Je ich veľa. Videl som krajiny, kde sa rozpočet na vedu veľmi znížil, nastáva v nich odliv mozgov. Tieto krajiny už v podstate nerobia vedu, aj keď na papieri tvrdia opak. Musia sa rozhodnúť, čo im investície do vedy prinesú.

Menšie krajiny, dajme tomu s piatimi miliónmi obyvateľov, by sa mali zamerať na to, v čom sú dobré. Ak je Slovensko naozaj dobré v niekoľkých vedných oblastiach, malo by sa na ne zamerať a podporiť ich tak, aby boli konkurencieschopné na európskej a svetovej úrovni.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  2. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  3. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  4. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  5. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  6. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  7. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  8. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  9. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  10. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku?
  1. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  2. Mimoriadny úspech na medzinárodnej súťaži v Číne
  3. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  4. Filmári objavili skryté krásy Novej Bane – tu je video
  5. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Prvá časť
  6. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  7. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  8. Opätovne ožíva bratislavská Koliba Expo
  9. Prvý dojem urobíte len raz. Prečo to platí práve pri predaji?
  10. Otvoria prvú časť zrekonštruovaného Polusu
  1. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich? 47 452
  2. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene) 10 903
  3. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu? 10 067
  4. Oslava prvého miliónu dopadla šokujúco 9 432
  5. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte 9 174
  6. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku? 6 568
  7. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži 5 870
  8. Malebné severné Taliansko: Hory, jazerá, krásne mestá aj móda 4 683
  9. Farma v Krtíši je stredoeurópskym unikátom. Majiteľ neberie plat 4 376
  10. Na horúčavy myslite už pri stavbe domu 4 358

Téma: ESET Science Award


Článok je zaradený aj do ďalších tém Slovenskí a svetoví vedci, Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

Rad pri výstupe na vrchol Giewont.
Béla Bugár.

Poplatkom za vklad na účet sa dá (zatiaľ) ľahko vyhnúť

Zariadenia nepoužívajú len bežní klienti, ale aj podnikatelia.

Vkladomat v banke

Brániť proti lustráciám sa dá, no trvať to môže roky

Za nezákonnú lustráciu možno žiadať aj odškodné za ujmu.

Oficiálne sídlo Slovenskej informačnej služby v Bratislave na Vajnorskej ulici.