Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.
BRATISLAVA. Tlmené svetlo za presklenými dverami. Otáčajúci sa tanier. Charakteristické hučanie ventilátora, ktoré ukončí cinknutie.
Mikrovlnná rúra už niekoľko desaťročí zohrieva jedlá. Kuchyňu bez mikrovlnky si ľudia už pomaly nevedia predstaviť.

Prístroj ohrieva a pečie jedlo pomocou elektromagnetického žiarenia v mikrovlnnom spektre. Toto žiarenie rozkmitáva molekuly vody v jedle, čím vzniká teplo.
Vynález mikrovlnky patrí k tým, na ktoré inžinieri prišli šťastnou náhodou. O princípoch, na ktorých mikrovlnka funguje vedeli vedci roky, no nikomu nenapadlo ju využiť na ohrev jedál.
Prarodičia dnešných mikrovlnných rúr mali zlepšiť protileteckú obranu počas druhej svetovej vojny.
Bez radarov by to nešlo
Koncom 19. storočia fyzici zistili, že pevné telesá dokážu odrážať elektromagnetické vlnenie.
Tesne pred začiatkom Druhej svetovej vojny začali viaceré krajiny experimentovať s využitím týchto vĺn na určenie polohy lietadiel vo vzduchu.
Veľká Británia vybudovala systém skorého varovania, ktorý pozostával zo siete radarov pozdĺž svojho pobrežia. Tieto radary dokázali určiť polohu a smerovanie nepriateľských lietadiel, vďaka čomu Kráľovské letectvo efektívne rozložilo svoje sily a bránilo krajinu.

Prvé radary však mali jednu nevýhodu. Neboli veľmi presné, dokázali zachytiť iba celé letky, nie jednotlivé lietadlá.
Pokrok prišiel v roku 1940, keď John Randall a Harry Boot vyrobili magnetrón. Ide o zariadenie, ktoré vytvára vlny s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou - mikrovlny. Magnetrón umožnil zachytiť oveľa menšie objekty než celé letky.
Napriek tomu, že Veľká Británia odrážala nemecké nálety, potrebovala pomoc. Britská vláda ponúkla americkej okrem iného aj magnetrón. Americké firmy začali túto súčiastku vyrábať vo veľkom.
Roztopená tyčinka vo vrecku
Jednou z amerických spoločností, ktoré magnetróny vyrábali, bol Raytheon. V tom čase pre spoločnosť pracoval Percy Spencer, ktorý navrhol rôzne vylepšenia, vďaka čomu nielenže radikálne zvýšil objem výroby magnetrónov, ale aj ich výkon.

Keď jedného dňa v roku 1946 pracoval s magnetrónmi pre radary, zistil, že oriešková tyčinka vo vrecku sa mu roztopila.
Všeobecne vedci vedeli, že magnetróny vyžarujú teplo a že elektromagnetické vlny dokážu určité materiály zohriať. Spencera však roztopené jedlo prekvapilo. Začal preto skúšať, čo sa stane s inými potravinami. Takto napríklad vznikli vôbec prvé pukance pomocou mikrovĺn.
Spencer tiež zistil, že keď mikrovlnám vystaví vajíčko, vybuchne.
Onedlho vynálezca vytvoril aj prvú mikrovlnnú rúru - k uzatvorenej kovovej škatuli pripevnil zdroj elektromagnetických vĺn. Čoskoro získal aj patent.
Veľká ako chladnička
Spoločnosť Raytheon uviedla prvú mikrovlnnú rúru na trh v roku 1947. Bol to obrovský kus zariadenia, ktorý sa vôbec nepodobal na dnešné. Nemal ďaleko od rozmerov dnešných chladničiek.
Rúra s názvom Rararange bola vysoká takmer 1,8 metra, mala hmotnosť 340 kilogramov a stála dve až tritisíc dolárov.
Prvé mikrovlnky boli určené pre reštaurácie, lietadlá či lode na rýchly ohrev jedál.
Trvalo viac ako dvadsať rokov, kým sa technológia vyvinula do takej miery, aby cena mikrovlniek spadla a mohli si ju dovoliť bežní ľudia.
Spencer bol samouk. Nikdy nedokončil základnú školu, ani nemal žiadne elektroinžinierske vzdelanie. Napriek tomu získal 150 rôznych patentov a považovali ho za experta na mikrovlnné žiarenie.
Vynálezca mikrovlnky zomrel v roku 1970.
V roku 1999 ho zaradili na zoznam Národnej siene slávy vynálezcov, kde je jeho meno po boku bratov Wrightovcov či Thomasa Edisona.
Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.