SME

Chcete pomenovať hviezdu a planétu? Spustili vesmírnu súťaž pre Slovákov

Hviezda sa ukazuje v súhvezdí Lýra.

Ilustračné foto. Umelecká predstava planéty typu horúci Jupiter. Podobnú planétu môžu pomenovať Slováci.Ilustračné foto. Umelecká predstava planéty typu horúci Jupiter. Podobnú planétu môžu pomenovať Slováci. (Zdroj: NASA)

BRATISLAVA. Na nočnej oblohe ho vidno malým ďalekohľadom aj zo Slovenska. Hviezdny systém, ktorý je od Zeme vzdialený 990 svetelných rokov, má zatiaľ iba dočasné pomenovanie HAT-P-5.

Prečítajte si tiež: Aká je slovenská astronómia (rozhovor) Čítajte 

Oficiálny názov jeho hviezde a exoplanéte bude môcť vybrať hociktorý Slovák či Slovenka.

Stane sa tak pri príležitosti stého výročia Medzinárodnej astronomickej únie. V rámci celosvetového projektu IAU100 NameExoWorlds (prekl. Pomenuj exo svety) dostane podobnú šancu viac ako sedemdesiat krajín sveta.

Do súťaže o pomenovanie slovenskej exoplanéty a hviezdy sa môžete zapojiť do augusta 2019 na stránkach Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Návrhy sa musia držať oficiálnych pravidiel pre výber mien vesmírnych objektov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slovenská exoplanéta

Hviezdy a ich planéty pre jednotlivé krajiny vyberala samotná Medzinárodná astronomická únia (IAU).

Pre Slovensko vybrali hviezdu HAT-P-5 a jej zatiaľ jedinú známu planétu HAT-P-5b.

Prečítajte si tiež: Ako začať s pozorovaním nočnej oblohy Čítajte 

Hviezda je trochu väčšia ako naše Slnko a je tiež o niečo hmotnejšia a teplejšia o zhruba 200 kelvinov.

Objav planéty, ktorá hviezdu obieha, oznámili v októbri 2007 vo vedeckom časopise Atrophysical Journal Letters. Ani zďaleka sa nepodobá na Zem.

Planéta patrí do kategórie horúcich Jupiterov. Ide o planéty, ktorých hmotnosť je blízka alebo vyššia ako hmotnosť Jupitera. No svoju hviezdu obiehajú omnoho bližšie ako Merkúr Slnko.

Práve preto nie je "slovenská" exoplanéta pre vedcov zaujímavá z pohľadu možnej existencie života, ako ho poznáme. Teplota tejto plynnej planéty môže dosahovať viac ako 1100 stupňov Celzia. Svoju materskú hviezdu obehne raz za 2,8 dňa.

SkryťVypnúť reklamu

Ako sa vyberá vesmírne meno?

Pomenúvanie vesmírnych telies a útvarov na nich má väčšinou na starosti práve Medzinárodná astronomická únia, ktorá bude storočnicu oslavovať 28. júla.

Vesmírne názvy sa musia vždy držať zaužívaných pravidiel, napríklad Pluto a jeho mesiace sa spájajú s rímskou ríšou mŕtvych.

Slováci budú vyberať dve mená - jedno pre hviezdu a jedno pre exoplanétu. Vyplniť ich môžu v registračnom formulári na stránkach Astro.sk.

Oba názvy by mali mať spoločnú tému, ktorá má byť tiež súčasťou súťažného návrhu. Téma sa použije pri pomenovaní ďalších exoplanét, ktoré môžu vedci pri hviezde objaviť.

Organizátori slovenskej časti súťaže uvítajú, ak sa bude názov spájať so Slovenskom. Môže sa tiež týkať súhvezdia Lýry, v ktorom sa hviezdny systém nachádza. Mená môžu byť aj názvy vecí, mená ľudí či významných miest.

SkryťVypnúť reklamu

Celonárodná súťaž bude prebiehať v dvoch kolách. Prvé kolo prebieha od júna do augusta 2019 a môže sa do neho zapojiť hocikto z celého Slovenska.

Organizátori potom vyberú desať až dvadsať pomenovaní, ktoré postúpia do hlasovania od septembra do októbra 2019. Súťažný návrh vyberie široká verejnosť.

Materskú hviezdu uvidíte aj zo Slovenska

Z nášho územia je hviezda, ktorej vyberú meno Slováci, viditeľná počas celého leta. Na jej pozorovanie budete potrebovať ďalekohľad a dostatočne tmavú oblohu.

Od apríla je pozorovateľná celú noc. Najskôr sa zjavuje na východe, neskôr nad juhom. Od septembra ju bude vidieť najmä v prvej polke noci.

Približnú polohu hviezdy na oblohe nájdete ľahko. Premieta sa totiž do súhvezdia Lýra, v ktorom je aj najjasnejšia hviezda severnej hviezdnej oblohy Vega, podľa ktorej sa môžete orientovať. Presnú polohu hviezdy HAT-P-5 si môžete skontrolovať na stránkach Stellarium.

SkryťVypnúť reklamu

DOI: 10.1086/525022

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


2
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu