BRATISLAVA. Trpasličia planéta Pluto je tak ďaleko od Slnka, že na jeho povrchu je teplota hlboko pod mínus dvesto stupňov Celzia.
Napriek extrémne chladným podmienkam však existuje domnienka, že pod povrchom bývalej planéty by sa mohol nachádzať oceán tekutej vody.
Naznačujú to aj nové zistenia amerických astronómov.
Ich štúdia vo vedeckom časopise Science Advances zároveň vysvetľuje, ako by sa mohol oceán udržať v tekutom stave.
Tekutý aj pri mínus 230 stupňoch
Nové zistenia o oceáne na ľadovom Plute pochádzajú z údajov z roku 2015, keď popri trpasličej planéte preletela sonda New Horizons.
Tá našla na povrchu čpavok. Na našej planéte ide o špipľavý a nebezpečný plyn, no keď naň astronómovia narazia vo vesmíre, hneď upúta ich pozornosť.
Stopy po čpavku našli na mieste, kde podľa staršieho výskumu na Plute prebiehala tektonická činnosť. Ide o červenohnedý zlom Virgil Fossae. Nachádza sa západne od veľkého povrchového útvaru, ktorý pripomína srdce.
Oceán môže mať aj Pluto. Kde všade v sústave môže byť voda Čítajte "Doteraz ešte nikto nenašiel čpavok na Plute pomocou analýzy svetelného spektra," píšu astronómovia v štúdii.
Látka sa do ľadu na povrchu Pluta dostala pravdepodobne vďaka erupciám kryovulkánov, čo sú ľadové verzie bežných sopiek.
Namiesto popola a lávy chrlia vodu, metán a iné látky.
Aj čpavok, ktorý zaevidovala sonda New Horizons, mohol pochádzať z výbuchu takejto sopky. Táto zapáchajúca zlúčenina dusíka a vodíka umožňuje množstvo biologických procesov.
Na Zemi sa používa napríklad pri výrobe hnojív. Zároveň výrazne znižuje bod mrazu, pri ktorom tuhne voda.
V dostatočnej koncentrácii čpavku by voda zamŕzala až pri mínus sto stupňoch Celzia.
Čpavok by tak spoločne s vyžarovaním jadra Pluta mohol udržať prípadný podpovrchový oceán v tekutom stave, a to aj pri povrchovej teplote planéty mínus 230 stupňov Celzia.
Veľa prekvapení
Objav čpavku na povrchu Pluta je prekvapivý, pretože molekuly plynu sú veľmi krehké.
Oceán na zmrznutom Plute? Nie je to sci-fi Čítajte Ultrafialové a kozmické žiarenie dokážu plyn rozložiť za štyristotisíc až miliardu rokov.
K erupciám kryovulkánov teda muselo dôjsť z geologického pohľadu pomerne nedávno, možno niekedy v uplynulých miliónoch rokov.
"Znamená to, že na nás čaká ešte veľa prekvapení v tejto časti slnečnej sústavy," ozrejmil pre web Science News Dale Cruikshank, planetárny vedec a spoluautor výskumu.
