NITRA. Polodrahokamy, šperky, ale aj nádoby zo vzácneho skla a ďalšie nálezy sa podarilo nájsť slovenským archeológom počas tohtoročnej výskumnej misie v Kuvajte.
Zanechala ich tu starokresťanská komunita nestoriánov, ktorá dnešný ostrov Failaka v Perzskom zálive obývala vo včasnom stredoveku.
Preskúmali ohradený komplex
Vedci z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre v spolupráci s Kuvajtským národným múzeom podrobne preskúmali ohradený komplex stavieb s veľkou obytnou budovou a viacerými hospodárskymi objektmi.
Virtuálna archeológia dokáže porovnať dnešný stav s dávnou históriou Čítajte Takýchto stavieb sa v osade Al Qusur zo 7. – 8. storočia nachádza viac ako 140. Hospodárske jednotky slúžili nielen na bývanie, ale dávni obyvatelia tu chovali aj dobytok, uchovávali a spracovávali obilie z okolitých polí a venovali sa remeslám – okrem iného aj štiepaniu a opracovávaniu polodrahokamov.
„V komplexe sa zachovala rozsiahla kolekcia surových polodrahokamov, prevažne ametystov, ktoré pochádzajú pravdepodobne zo Srí Lanky a sú dokladom diaľkového obchodu. Zodpovedá to dobovým charakteristikám komunity nestoriánskych kresťanov, ktorí boli misionármi a šírili kresťanskú vieru ďalej na východ do Indie, Číny, ale zároveň boli aj obchodníkmi a zručnými remeselníkmi, venovali sa tiež lovu a distribúcii perál,“ povedal pre agentúru SITA vedúci terénneho výskumu v Kuvajte Karol Pieta.
Našli päť kilogramov suroviny
Archeológovia našli päť kilogramov suroviny, ktorú nestoriáni ďalej opracúvali a používali na výrobu šperkov. Ametysty boli v tej dobe vyhľadávaným artiklom.
„Osádzali sa do šperkov, ich brúsenie do korálikov sa stalo módnym hitom. Vďaka obchodu, ktorý prúdil z východu na západ, sa dostávali aj hlboko do Európy,“ priblížil Pieta.
V 7. storočí sa už v oblasti Perzského zálivu rozmáhal islam, no zároveň tu ešte žili aj kresťanské komunity. Dnes púštny ostrov Failaka bol v tom období zelený.
Slovenskí archeológovia pôsobia v Kuvajte s prestávkami od roku 2004.
Počas tohtoročnej výskumnej sezóny našli veľké množstvo keramiky, zdobené sklené nádoby a poháre zo vzácneho sýrskeho alebo egyptského skla, rôzne ozdoby, predmety dennej potreby a tiež kosti zvierat, ktorých vek sa dá presne určiť pomocou rádiokarbónovej metódy.
„Veľkým problémom doterajších výskumov v oblasti Perzského zálivu bol nedostatok presných časových údajov. Práve naše výskumy z posledných rokov poskytli viacero presných údajov a vieme, že sa pohybujeme v čase od prvej polovice 7. do druhej polovice 8. storočia,“ uviedol riaditeľ Archeologického ústavu v Nitre a vedúci kuvajtsko-slovenskej misie Matej Ruttkay.
Nálezy slovenských archeológov pomôžu chronológii celého Perzského zálivu.
Zmapovali celú včasnostredovekú osadu
S pomocou dronov a geodetických meraní sa vedcom tento rok podarilo zmapovať celú včasnostredovekú osadu a objaviť aj doteraz neznáme stavby. Vyzbierali celý rad nálezov, ktoré sa nachádzali na povrchu.
Tým ich zachránili pred zničením, keďže priamo na archeologických náleziskách sa pasú ťavy a miestni obyvatelia sa po ostrove s obľubou preháňajú na terénnych autách.
Vďaka tohtoročným špecifickým klimatickým pomerom – vlhkej zime - sa takmer púštny ostrov zazelenal porastom.
„Podrobný prieskum ukázal, že vďaka takzvaným vegetačným príznakom možno zaniknuté objekty identifikovať na základe červenkastého sfarbenia. Aj vďaka tomu a v kombinácii s terénnou fotogrametriou sa podarilo skompletizovať pôvodný vzhľad centrálnej a východnej časti osady a zistiť viaceré doteraz neznáme dvorce,“ doplnil Ruttkay.
V strede osídlenej plochy sa nachádzajú dva kostoly a kláštor. Záhadou zostáva, kde obyvatelia v tej dobe pochovávali svojich zosnulých, pretože s výnimkou pozostatkov jednej osoby pochovanej v kostole sa žiadne ľudské pozostatky nenašli.
