BRATISLAVA. V nedávnych dejinách ide o jednu z najsmrteľnejších pandémií. Španielska chrípka medzi rokmi 1918 až 1920 zabila približne päťdesiat miliónov ľudí na celom svete.
Podľa novej štúdie britských vedcov sa však prvé prípady chorých objavili už dva roky pred vypuknutím pandémie. Vtedajší lekári si ale tieto ochorenia nevšímali a považovali ich za "menej dôležité" infekcie.
Štúdiu zverejnili v časopise Human Vaccines & Immunotherapeutics.
Nezvyčajne smrteľné ochorenie
Nová štúdia vychádza zo zistení lekárov na začiatku 20. storočia, ktorí sa so španielskou chrípkou stretli a písali o nej do vedeckého časopisu Lancet.
Britskí vedci teraz pomocou dobových článkov vystopovali chrípku do kantónu Étaples na severe Francúzska.

Počas prvej svetovej vojny tu v rokoch 1915 až 1916 prijali do britských a francúzskych poľných nemocníc každoročne tridsaťtisíc vojakov s príznakmi chrípky.
Avšak začiatkom roku 1917 lekári v Étaples zaznamenali "nezvyčajne smrteľné ochorenie". Približne v tom čase sa aj lekári na juhu Anglicka začali stretávať s podobnými prípadmi.
Chorí mali tmavo sfarbenú kožu a mierne príznaky chrípky, ktoré však rýchlo prerástli až k smrti. Tú vyvolala dodatočná infekcia baktériami, najčastejšie stafylokokmi či streptokokmi.
Ako ukázali ďalšie záznamy z Lancetu v roku 1917, podobné prípady sa objavili aj inde vo svete.
"Našli sme dlho nepovšimnuté prepuknutia infekcií, ktoré vtedy považovali za menej dôležité. No dnes môžu byť čoraz viac významné a aj predzvesťou nadchádzajúcej katastrofy," píše v tlačovej správe autor štúdie John S. Oxford, expert na chrípku.

Preniesol sa z divých vtákov
Súčasné štúdie o DNA španielskej chrípky, ktoré vedci analyzovali, tiež naznačujú pôvod vírusu do roku 1915 až 1916.
Pravdepodobne vznikol medzi divými kačicami, husami a labuťami. Potom sa preniesol na vojakov zrejme z výkalov, ktoré po sebe vtáky zanechali pri migrácii.

Zároveň je možné, že vírus veľmi rýchlo zmutoval. Stratil síce na nákazlivosti, ale zato sa dokázal veľmi rýchlo šíriť.
"Nedávne pokusy s vírusom vtáčej chrípky H5N1, ktorý cielene nechali zmutovať, ukázal, že stačí najmenej päť mutácií, aby sa dokázal rýchlo šíriť," ozrejmuje Oxford.
Akonáhle sa vírus dokáže šíriť z človeka na človeka, nastane problém. Za 40 dní sa podľa Oxforda môže nakaziť aj milión ľudí.
DOI: 10.1080/21645515.2019.1607711