BRATISLAVA. Vedci v kanadskej Arktíde našli fosílie, ktoré by mohli byť doteraz najstaršími známymi hubami na svete. Ich vek odhadli na deväťsto miliónov až miliardu rokov.
Nález je približne o päťsto miliónov rokov starší než doteraz najstaršie fosílie húb, ktoré našli v Škótsku.
Ak sa potvrdí analýza, štúdia zverejnená vo vedeckom časopise Nature by mohla zmeniť poznatky o vývoji húb a o tom, ako pomohli rozšíreniu rastlín z oceánov na súš.
Charakteristické znaky húb
Fosílie húb, ktoré pomenovali Ourasphaira giraldae, objavili na severozápade Kanady pri Severnom ľadovom oceáne.

Fosílie sa zachovali po státisíce rokov vďaka špeciálnym podmienkam. Našli ich na skalách, ktoré neboli vystavené vysokým teplotám ani tlakom. Fosílie obklopovalo stvrdnuté blato, ktoré zastavilo prísun kyslíka k hubám, čím aj zamedzilo ich rozklad.
Zachované fosílie mali znaky, ktoré sú charakteristické aj pre moderné huby.
Vedci na nich dokázali rozlíšiť aj mnohobunkové, rozvetvené a prepletené vlákna, ktoré vytvárajú podhubie. Takisto našli aj stopy chitínu, ktorý sa nachádza v bunkových stenách húb.
"Kombinácia morfológie, štruktúry stien a chemického zloženia hovorí o príbuznosti s hubami," píšu vedci v štúdii.

Ako sa vyvíjali iné organizmy
Vysoký vek novoobjavených fosílií by mohol ozrejmiť aj vývoj iných organizmov.

"Ide o prvý dôkaz, že huby sú staré miliardu rokov, aj keď sme to tušili už nejaký čas," vysvetľuje pre web New York Times biologička Mary Berbeeová, ktorá sa na štúdii nepodieľala.
Dlho sa predpokladalo, že huby a rastliny prišli na súš spoločne.
No analýzy DNA húb a ďalších organizmov naznačujú niečo iné - huby sa mali objaviť pred približne miliardou rokov. Keďže doteraz najstaršie nájdené fosílie huby mali štyristo miliónov rokov, vo fosílnom zázname bola obrovská diera.
Ak sa potvrdí, že huby skutočne existovali pred miliardou rokov, mohlo by to zároveň znamenať, že v tom čase sa objavili aj prvé primitívne živočíchy.
DOI: 10.1038/s41586-019-1217-0