SME

Zdroje našej sústavy môžeme vyplieniť za pár storočí, varujú vedci

Vo vesmíre by sa mali ľudia obmedziť.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: NASA/JPL)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

WASHINGTON. Zatiaľčo sa hlavy štátov dohadujú o ochrane najzraniteľnejších miest Zeme pred priemyselným spustošením, niektorí vedci sú presvedčení, že by zrejme bolo vhodné chrániť pred ľudskou činnosťou aj iné planéty.

Prečítajte si tiež: Odtlačky a vlajka na Mesiaci? NASA si teraz trúfa na viac Čítajte 

Podľa nich by bezuzdná ťažba mohla počas "pár storočí" vyplieniť zdroje slnečnej sústavy, informoval web space.com.

Štúdia zverejnená v časopise Acta Astronautica navrhuje, aby využívanie mimozemských zdrojov bolo obmedzené na osminu telies nášho planetárneho systému.

SkryťVypnúť reklamu

Zvyšok by mal zostať pre ďalší rozvoj ľudstva nedotknutý podobne ako "divočina" v zemských chránených oblastiach.

Ak by sa mal rast vesmírnej ekonomiky podobať exponenciálnemu rastu ekonomík na Zemi od začiatku priemyselnej revolúcie pred zhruba dvesto rokmi, potom by ľudstvo mohlo pripraviť slnečnú sústavu o všetku vodu, železo a ďalšie zdroje v priebehu storočí.

Systém našej hviezdy by sa vraj mohol vyčerpať iba za päťsto rokov.

"V časovom horizonte menej ako jedného tisícročia by mohla byť celá slnečná sústava úplne vyčerpaná až k najkrajnejším hraniciam. To bude náš koniec," cituje space.com autorov štúdie.

Obmedzenie na osminu dostupných zdrojov sa však môže na prvý pohľad zdať ako zlá vec. Ale vesmír je veľký a čo i len zlomok bohatstva našej slnečnej sústavy by mohol stačiť k pozdvihnutiu generácií ľudstva.

SkryťVypnúť reklamu

"Osminu železa, ktoré sa nachádza v pásme asteroidov (medzi Marsom a Jupiterom), je viac než miliónkrát väčšia ako všetky v súčasnosti odhadované zásoby železa na Zemi," poznamenali autori štúdie. "A to môže vystačiť na stáročia," dodali.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
Ilustračná fotografia.

Išlo o rituál kosmesis.


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu