SME
Pondelok, 23. september, 2019 | Meniny má Zdenka

Protipovodňové opatrenia ublížili krajine. Ako vracajú život na Moravu

Pomoc potrebujú aj slovenské rieky.

Tok Moravy skrátili počas 20. storočia o vyše jedenásť kilometrov. Teraz sa vodohospodári snažia zmeny zvrátiť a vrátiť krajinu do pôvodného stavu tak, ako sa to najviac dá.Tok Moravy skrátili počas 20. storočia o vyše jedenásť kilometrov. Teraz sa vodohospodári snažia zmeny zvrátiť a vrátiť krajinu do pôvodného stavu tak, ako sa to najviac dá.(Zdroj: SME - Marko Erd)
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

BRATISLAVA. Ak ste počas minuloročnej jesene prechádzali popri povodí rieky Morava v okolí Bratislavy, mohli ste si všimnúť bagre a ďalšie ťažké stavebné stroje na rakúskej strane.

Prečítajte si tiež: Od Ružomberka až po Oravu neboli ryby. Ako vyzerala rieka Váh v histórii Čítajte 

Ich úlohou nebolo spevniť breh rieky či položiť základy budúcich stavieb, práve naopak. Bagre ich búrali. Chceli tak obnoviť život v rieke a priviesť naspäť vzácne druhy živočíchov.

Rieku na hranici Rakúska a Slovenska ľudia reguláciami v minulosti skrátili až o jedenásť kilometrov a brehy upravili kameňom.

Morava bola kedysi aj dvakrát taká široká ako dnes, ukazujú mapy z konca 19. storočia.

Teraz je situácia opačná. Okrem obnovy života v rieke má snaha odstrániť stopy po ľudskej činnosti aj iný význam. Krajine pomáha lepšie čeliť vplyvom klimatickej zmeny.

Najprv hľadali výbušniny

Úpravy brehu na rakúskej strane rieky ukazujú, ako by podobné opatrenia na obnovu života mohli vyzerať. Projekt LIFE+ rakúskych vodohospodárov z Viadonau a WWF Austria finančne podporila Európska únia.

Terénnu prehliadku doterajších úprav zorganizovali ochranári z WWF Slovensko a Rakúšania.

Ešte pred pár rokmi sa na mieste obnoveného ramena Alter Zipf - Einlauf juhovýchodne od rakúskeho Marcheggu dalo prejsť po pevnej zemi. Jedinou stopou, že sa tu kedysi rieka vetvila, bol zvyšok ramena so stojatou vodou.

Stavebné stroje vyhĺbili nové dno a rameno spojili s Moravou, ktorá rýchlo zabrala nový priestor. Zároveň vznikol nový ostrov, ktorý s krajinou spája drevený most na betónových pilieroch.

"Obnova a pripojenie ramena má rovnaký priebeh," vysvetľuje vodohospodár Franz Steiner z Viadonau.

Najprv miesto skontrolujú s detektormi kovov, hľadajú nevybuchnuté nálože a muníciu.

Potom nastúpia bagre napojené na navigačný systém, ktorý ich presne navedie tam, kde treba vyhĺbiť dno alebo odstrániť kamene a betón na brehu. Vybagrovaná pôda sa neodváža, nechajú ju v okolí, aby si ju príroda vzala späť.

Mnohé pôvodné ramená už vo voľnej prírode takmer neboli viditeľné, pred obnovou si preto museli pomáhať historickými mapami.

Mapa časi povodia Moravy na rakúsko-slovenských hraniciach z rokov 1896, 1993 a 2016. Ukazuje, ako sa rieka vyvíjala v čase. KLIKNITE PRE ZVÄČŠENIE.Mapa časi povodia Moravy na rakúsko-slovenských hraniciach z rokov 1896, 1993 a 2016. Ukazuje, ako sa rieka vyvíjala v čase. KLIKNITE PRE ZVÄČŠENIE. (zdroj: Viadonau)

Prečo rieku regulovali

Morava sa kedysi kľukatila krajinou a jej voda prúdila pomaly. Mala množstvo vedľajších ramien, ktoré sa podľa vodného stavu odpájali a neskôr opäť vtekali do hlavného toku. V priebehu 20. storočia však tok rieky začali ľudia upravovať.

Napríklad pri Devínskom Jazere bol na Morave kedysi veľký meander. Oblúkovú odchýlku prekopaním nového koryta od hlavného toku odpojili a dnes po ňom ostala iba malá vodná plocha v tvare polmesiaca. Rovnaký osud postihli aj mnohé ďalšie bočné ramená.

Z členitého a živého toku, ktorý si razil krajinou vlastnú cestu, sa stala jednotvárna čiara.

Prečítajte si tiež: Hydrologička: Kvalitná voda na Slovensku? Po vojne sa zhoršila Čítajte 

"V rámci regulácie Moravu skrátili o vyše jedenásť kilometrov a tok dostal štandardný profil. Rieka je však živý organizmus, hýbe sa a potrebuje miesto," dopĺňa Steiner.

Moravu si ľudia podmanili najmä preto, aby sa bránili pred povodňami, ktoré opakovane strhávali mosty, poškodzovali cesty či zaplavovali ich príbytky. Dialo sa to pravidelne a tým sa neustále menilo aj okolie rieky.

Regulácia toku im tiež umožnila získať novú pôdu či presne vytýčiť hranice štátneho územia.

"Morava vždy predstavovala hranicu. Každá krajina chce vedieť, akú má rozlohu, a ak by sa to malo po každej povodni meniť, bolo by to nepríjemné," hovorí Steiner.

Takmer tri štvrtiny brehov spevnili betónové platne a lomový kameň, ktorý sa ťažil v Malých Karpatoch.

Rieka je živý organizmus, hýbe sa a potrebuje miesto.

Franz Steiner, Viadonau

Odrezaním ramien, meandrov a zúžením brehov sa vodný tok zrýchlil, bol silnejší, a preto sa čoraz viac sa zarezával do podložia. Na niektorých miestach to je až o meter či dva viac než predtým.

Na jednom úseku rieky sa problémy naoko vyriešili, dole po prúde však vznikli celkom nové.

Všetko to navyše poškodzovalo okolitý ekosystém. Odrezaná voda sa nedostávala ďalej do krajiny a tá bez vody z ramien vysychala. Zmizli preto aj mnohé živočíchy.

Život sa vracia do rieky

Odstránením kameňov a betónu sa brehy Moravy môžu opäť prirodzene vyvíjať.

Ubehlo len niekoľko mesiacov a rieka si už postupne opäť vzala svoju časť krajiny, ktorú pretvára. Postupne vznikli strmé brehy, v ktorých môžu hniezdiť vzácne vtáky ako rybáriky, brehule či kalužiaky.

Plytké časti takto obnovených ramien zas pomáhajú rybím škôlkam. Rybí poter a ďalšie živočíchy tu majú príležitosť rásť bez ohrozenia dravcov, ktoré sa k nim z hlavného toku nedostanú.

Prečítajte si tiež: Dlhé suchá sme už na Slovensku zažili. Môžu sa zopakovať? Čítajte 

"Bolo neskutočné, koľko kamenia sme v riečnych ramenách našli ležať, keď sme ich začali opäť prepájať," spomína Steiner a ukazuje na upravený rakúsky breh Moravy neďaleko Devína.

Dve ramená Stempfelbach a Zapfengraben tu ústili do rieky v neprirodzenom pravom uhle. Teraz im pomocou násypu vytvorili nové, prírodnejšie ústie. Úspech zmien sa prejavuje aj na mušliach, ktoré žijú vo vode.

Vrátili sa aj bobry, ktoré si už na jednom ramene postavili hrádzu. Ďalší dôkaz, že obnova rieky má na prírodu dobrý vplyv. Takéto kaskádovité hrádze totiž spomaľujú tok a pomáhajú udržať vodu v krajine. Chránia ju tiež počas prívalových dažďov.

Ochranárov najviac teší návrat malej rastliny blatničky vodnej. Potrebuje prirodzené brehy a plytké piesčiny, jej prítomnosť preto signalizuje, že obnovovacie opatrenia sú dobré.

Na Slovensku vidno podobnú činnosť vodohospodárov na Dunaji v Bratislave, kde obnovili Veľkolelské, Karlovoveské, Devínske a Starohájske ramená.

Slovenské rieky sú v zlom stave

Stav riek na Slovensku sa podľa údajov ministerstva životného prostredia stále zhoršuje. Ešte v roku 2009 bolo vo veľmi dobrom stave necelých tridsať percent riek, zatiaľ posledný aktualizovaný Vodný plán z roku 2015 uvádzal už iba tri percentá.

Okrem ubúdania mokradí a zmenšovania záplavových území riek strácame vodu i pre veľké polia, výrub lesov a rastúcu zastavanú plochu.

Miroslava Plassmann,[br][/br]WWF Slovensko

Navyše, v riekach pribúdajú rôzne neprirodzené bariéry, napríklad malé elektrárne a ďalšie stavby, ktoré pri zlej konštrukcii bránia migrácii rýb a narúšajú vodný tok.

V roku 2009 bolo na našich riekach spolu 779 prekážok, v roku 2015 toto číslo stúplo na 1075 a ochranári z WWF odhadujú, že teraz ich je ešte viac. Najhoršia situácia je na Váhu (373 prekážok) a Hrone (259).

"Podobné projekty ochrany a obnovy mokradí a záplavových území riek, akým je projekt na rakúskej strane Moravy, sú veľmi dôležité, lebo pomáhajú prirodzene udržať vodu v krajine," vysvetľuje Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

"Okrem ubúdania mokradí a zmenšovania záplavových území riek strácame vodu i pre veľké rozlohy polí, veľkoplošný výrub lesov a stále rastúcu zastavanú plochu."

Ako ukazujú prognózy z dokumentu Stratégia a adaptácie Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, tomuto problému sa nevyhne ani Slovensko.

Odhaduje sa, že do konca 21. storočia klesne u nás počet zrážok o desať percent a množstvo využiteľných vodných zdrojov klesne o viac než tretinu až polovicu.

Inými slovami, musíme sa pripraviť na dlhotrvajúce obdobia sucha spojené s nedostatkom vodných zdrojov.

Prečítajte si tiež: Stavajú v nich cesty aj mestá. Ľudia ničia chránené územia aj na Slovensku Čítajte 

Problém s riekami však nemá iba Slovensko či Rakúsko. Údaje WWF hovoria, že iba štyridsať percent európskych riek, jazier či mokradí je zdravých.

Pomôcť vyriešiť situáciu má rámcová smernica o vode, ktorá krajinám EÚ ukladá povinnosť zaistiť, aby ich vodné toky boli v dobrom ekologickom stave.

Pôvodne mala byť záväzná do roku 2027, ale hrozí, že ju odložia až na rok 2045.

"Smernicu teraz prehodnocuje Európska komisia. Takmer 400-tisíc obyvateľov podpísalo petíciu a žiada, aby zostala zachovaná v pôvodnej podobe. Žiaľ, niektoré priemyselné lobistické skupiny a niektoré členské štáty chcú posunúť jej účinnosť, nastaviť menej prísne pravidlá a nezohľadňujú názor občanov," dodáva Miroslava Plassmann.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zmení sa nábrežie Dunaja v Bratislave? Odpovedia hostia na fóre
  2. Čo potrebujete vedieť pred kúpou tepelného čerpadla?
  3. K športovým hodinkám sa dá teraz dostať výhodnejšie
  4. Ako sa zrodila pýcha tokajskej oblasti - Chateau GRAND BARI
  5. Laci Strike: Kotrmelec je pre veľa detí už neuveriteľné umenie
  6. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  8. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  9. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  10. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  1. K športovým hodinkám sa dá teraz dostať výhodnejšie
  2. Ako sa zrodila pýcha tokajskej oblasti - Chateau GRAND BARI
  3. Čo potrebujete vedieť pred kúpou tepelného čerpadla?
  4. Zmení sa nábrežie Dunaja v Bratislave? Odpovedia hostia na fóre
  5. Moderné technológie do škôl patria
  6. Laci Strike: Kotrmelec je pre veľa detí už neuveriteľné umenie
  7. Nový Focus ST - exkluzívne vo Ford POP Up Store
  8. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  9. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  10. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  1. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 13 041
  2. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 10 924
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 10 226
  4. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 9 211
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 8 335
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 7 634
  7. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 5 734
  8. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 588
  9. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 5 535
  10. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu! 5 080

Téma: Klíma


Článok je zaradený aj do ďalších tém ESET Science Award, Ceny energií 2018

Hlavné správy zo Sme.sk

Zuzana Čaputová v Prešove.
Dobré ráno

Dobré ráno: Prvých 100 dní, aká je Zuzana Čaputová prezidentka

Ako sa v úrade darí novej prezidentke.

Podcast Dobré Ráno
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Prezidentka mierneho pokroku v medziach zákona

Obavy z prehnanej angažovanosti sa nenaplnili.

Peter Tkačenko
Šimon Janík.

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Deň s vedcami: Ako pracujú práškoví metalurgovia

Z kúska kovu určia dlhodobú výdrž.

Ben Feringa získal Nobelovu cenu za chémiu v roku 2016. Podelil sa o ňu s chemikmi Jean-Pierrom Sauvageom a Sirom J. Fraserom Stoddartom.
Podcast Klik

Klik: Prečo sa Spotify začína hrať na Veľkého brata

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.