BRATISLAVA. Čínska misia Čchang-e 4 na odvrátenej strane Mesiaca po prvýkrát nahliadla do vnútra našej prirodzenej družice.
Rover Nefritový králik 2 našiel horniny, ktoré môžu pochádzať z plášťa z hĺbky približne päťdesiat kilometrov pod povrchom Mesiaca.
Horniny sa na povrch dostali pravdepodobne po gigantickej zrážke, ktorá na Mesiaci vytvorila jeden z najväčších kráterov v celej slnečnej sústave.
Štúdiu publikovali vo vedeckom časopise Nature.
Gigantický kráter
Pred približne štyrmi miliardami rokov do okolia južného pólu Mesiaca vrazil obrovský asteroid. Na povrchu vytvoril 2500-kilometrový kráter s názvom panva South Pole-Aitken.
Náraz bol taký silný, že prerazil vrchnú kôru a zarezal sa do plášťa, čím uvoľnil horniny z vnútra našej prirodzenej družice.

Čínska sonda s roverom Nefritový králik 2 pristála práve v tejto panve na odvrátenej strane Mesiaca. Už v prvý deň po pristátí začiatkom januára rover začal hľadať a zbierať vzorky.
Tie vedci analyzovali pomocou palubných prístrojov a zistili, že majú iné chemické zloženie než ostatný materiál z povrchu Mesiaca. Vzorky obsahovali ťažké minerály bohaté na železo a horčík.
Môžu pochádzať z vnútra Mesiaca.
V ranej histórii Mesiaca, keď bol pravdepodobne pokrytý magmovým oceánom, by totiž podobné minerály klesli hlbšie, zatiaľ čo ľahšie a menej hustejšie by vyplávali vyššie a neskôr stvrdli do mesačnej kôry.
Výsledky môžu pomôcť určiť, z čoho presne je mesačný plášť zložený. Čínski vedci by radi na odvrátenú stranu poslali ďalšiu misiu, ktorá by sa so vzorkami aj vrátila na Zem.

Ako vznikajú veľké telesá
"Ide o prvý náznak materiálu, z ktorého je zložené vnútro Mesiaca. Myslím, že to najdôležitejšie je, že je odlišný od zemského," vysvetľuje pre New Scientist planetárna vedkyňa Briony Horganová, ktorá na výskume nespolupracovala.
Rozdiel môže vyplývať z toho, že v ranej histórii Zeme mohla zloženie jej plášťa ovplyvniť voda.
Výskum mesačného plášťa môže pomôcť vedcom porozumieť, ako vznikajú veľké vesmírne telesá, ktorých horniny na rozdiel od Zeme neprišli do kontaktu s vodou.
Takisto môže ozrejmiť, ako vznikol mesačný magmový oceán, ktorý v dávnej minulosti mohol pokrývať celé teleso.
DOI: 10.1038/s41586-019-1189-0