BRATISLAVA. Experiment špeciálne navrhli na pátranie po tmavej hmote vo vesmíre. No podarilo sa mu pozorovať inú a "doteraz najvzácnejšiu zaznamenanú udalosť".
Vedci testovali, či existuje piata sila Čítajte Prístroj XENON1T zaznamenal po prvýkrát rozpad izotopu xenónu-124.
Ten trvá približne biliónkrát dlhšie, než je súčasný vek nášho vesmíru, ktorý má necelých štrnásť miliárd rokov.
Supercitlivé zariadenie tak môže byť užitočné aj v iných smeroch ako pri skúmaní tmavej hmoty a odhaľovať tajomstvá vesmíru. Štúdiu publikovali vo vedeckom časopise Nature.
Ultravzácnosť
"Skutočne sme tento rozpad pozorovali. Ide o najdlhší, najpomalší proces, ktorý kto kedy priamo pozoroval. Náš detektor tmavej hmoty bol dostatočne citlivý, aby ho zmeral," píše v tlačovej správe fyzik Ethan Brown, spoluautor štúdie.
Rádioaktívny rozpad je proces, pri ktorom atóm stráca energiu vyžarovaním a následne sa premieňa na iný typ atómu.
“Je to vzácnosť vynásobená inou vzácnosťou, čo z toho robí ultravzácnosť.
„
Vo väčšine prvkov, ktoré podliehajú rozpadu, proces prebieha tak, že protón v jadre atómu vtiahne jeden elektrón z obalu okolo. Protón sa potom premení na neutrón a vyžiari sa neutríno.
V prípade špecifického izotopu xenónu-124, v ktorom jav vedci pozorovali, však nastala trochu iná situácia.
