BRATISLAVA. Veľké migrácie po stáročia menili genetiku ľudí v mnohých regiónoch.
Historička: V stredoveku patrila v škole k výchovným prostriedkom metla Čítajte Mongoli za čias Džingischána svoje gény rozšírili po Ázii.
Obyvatelia Iberského polostrova zase doplnili genetický materiál dnešných obyvateľov Južnej Ameriky.
A aké stopy na miestnom obyvateľstve zanechala stredoveká migrácia stoviek tisíc kresťanov zo začiatku tisícročia?
Prvá takáto genetická štúdia ukazuje, že križiaci s obyvateľmi Blízkeho východu nielen bojovali, ale aj žili.
Výsledky uverejnil vedecký časopis American Journal of Human Genetics.
Brutálne boje križiakov
Križiackymi výpravami do Svätej Zeme sa označujú viaceré náboženské vojny, ktoré sa odohrali medzi rokmi 1095 a 1291. Kresťania si nimi chceli podmaniť územie Blízkeho východu, kde tisícročie predtým vznikalo učenie Ježiša Krista.
Výpravy často viedli významní šľachtici európskych krajín. O nich a ich hrdinských činoch máme aj najviac informácií. Jedným z najznámejších je asi anglický kráľ Richard I. Levie srdce. Vo Svätej Zemi bojoval v roku 1190 počas tretej križiackej výpravy.
Ako v Európe pochovávali upírov? Čítajte O obyčajných radových vojakoch doteraz vedci nemali veľa informácií.
Pred niekoľkými rokmi však archeológovia odkryli v Libanone neďaleko križiackeho hradu pri meste Sidón jamové pohrebisko. Ležalo v ňom 25 kostier z trinásteho storočia.
Všetky kostry boli mužské. Na lebke a iných kostiach mali poranenia spôsobené tupými údermi, z čoho bolo zrejmé, že umreli v boji.
