Aký by ste mali pocit po objave života – aktuálneho či fosílnych stôp – na niektorom mimozemskom telese, najmä v Slnečnej sústave?
Alebo keby nám cudzí život priletel v meteorite? A čo keby na Zemi pristáli iné inteligentné bytosti? Nie je to agenda sci-fi?
Áno, aj. Lenže sa jej venujú aj špičkoví vedci.
Je to regulárna téma odborných štúdií, konferencií, predmet činnosti medzinárodných združení a iniciatív. Rieši sa na fórach OSN a EÚ. Skúmajú ju verejné i súkromné inštitúcie.
Napokon, kvalitné sci-fi býva ukotvené v realite, ktorú rozvíja.
Zhrnutie situácie
Známy vesmír sa javí fyzikálne a chemicky jednotný. Od roku 1995 objavujeme planéty iných hviezd.
V súčasnosti ich už poznáme takmer štyritisíc vrátane planét zemského typu, aj v obývateľnej zóne materskej hviezdy – ani priblízko, ani priďaleko od nej, čo pripúšťa kvapalnú vodu na ich povrchu.
Vesmír sa tak javí jednotný i geologicky, hoci už Slnečná sústava ukazuje, že základná geologická jednota môže byť veľmi pestrá.
Vedec z Harvardu prišiel s teóriou o mimozemskej lodi. Je mu jedno, čo si myslia iní Čítajte Je však vesmír jednotný aj biologicky? Planét ako kvázistabilných miest na život i materiálu na vznik života je v ňom dosť.
Zatiaľ väčšmi filozofickou dilemou (v dôsledku obmedzenej sféry nášho poznania) zostávajú otázky: Je všetok vesmírny život variantmi jedného typu? Alebo jednotný hmotný základ vesmíru dovoľuje viac typov života, a to s rôznymi variantmi?
Aj evolúcia mala dosť času. Lebo fyzikálno-chemické podmienky pre náš typ života dozreli už pred desiatimi miliardami rokov. To predstavuje vyše dvojnásobok veku Slnečnej sústavy.
Strata koruny tvorstva
Štvorica psychológov z Arizonskej štátnej univerzity v Tempe (USA) dôkladne zanalyzovala reakcie na objav mimozemského života. Viedol ich Michael Varnum. Výsledky uverejnili vlani v časopise Frontiers in Psychology.
Vedci vyšli z názoru, že objav by vyvolal paniku tak, ako v roku 1938 v USA príliš realistická rozhlasová adaptácia románu H. G. Wellsa o invázii Marťanov.
