BRATISLAVA. Malé čiastočky plastov môžu putovať vzduchom a skončiť v oblastiach ďaleko od miest, kde vznikli. Doteraz mali vedci iba minimálne informácie o podobnom spôsobe prenosu takzvaných mikroplastov.
Ide o veľmi malé kúsky plastov s veľkosťou do piatich milimetrov.
Zistenie ukázala nová štúdia v magazíne Nature Geoscience. V nej vedci skúmali odľahlú časť Pyrenejí, do ktorej človek zasiahol len minimálne.
Drobné plasty sa šíria vzduchom
Mikroplasty sú menej viditeľným problémom než veľké plastové fľaše či obaly. Vďaka drobnej veľkosti sa dostanú takmer všade.
Mikroplasty našli už vo vode pri Antarktíde aj v živočíchoch z hlbokomorských priekop.

Až doteraz však chýbali informácie o tom, či sa mikroplastové čiastočky môžu prenášať atmosférou.
V novej štúdii tím francúzskych vedcov päť mesiacov skúmal odľahlú oblasť v strede francúzskych Pyrenejí v nadmorskej výške nad 1400 metrov.
Okolie je málo zastavané, bez priemyselných či komerčných aktivít. Najbližšia dedina je šesť kilometrov ďaleko a má približne 540 obyvateľov. V odobratých vzorkách z hôr napriek tomu našli výrazné množstvo mikroplastov vrátane rôznych úlomkov, tenkých filmových fólií a vlákien.
Priemerný denný nános bol podľa výskumu 365 čiastočiek na štvorcový meter. Simulácie šírenia mikroplastov v atmosfére ukázali, že nájdené kúsky mohol vietor priviať až zo vzdialenosti sto kilometrov a na zem spadli spolu so zrážkami v podobe dažďa alebo snehu.
Prenos na väčšiu vzdialenosť vedci z dostupných údajov nevedeli potvrdiť.
Ako vznikajú mikroplasty

Mikroplasty môžu vzniknúť prirodzeným, aj keď veľmi pomalým rozkladom väčších plastov. Vznikajú tiež pod vplyvom prírodných živlov.
Ak sa napríklad plasty dostanú do oceánov, morské vlny môžu väčšie kusy vo vode postupne roztrhať.
Takto sa plastové čiastočky môžu dostať do tiel zvierat a prostredníctvom potravinového reťazca sa vrátia späť k ľuďom, ktorí ich skonzumujú v rybách a ďalších živočíchoch.
DOI: 10.1038/s41561-019-0335-5