BRATISLAVA. Približne štyristo svetelných rokov ďaleko od Zeme sa nachádza sústava, v ktorej umiera hviezda aj jej planéta.
Podobne by mohla v ďalekej budúcnosti skončiť aj Slnečná sústava a s ňou aj Slnko a Zem.
Vzdialenú mŕtvu hviezdu zrejme obieha už iba kovové jadro malej planéty. Jej vrchné vrstvy zničil dávny kataklizmatický výbuch.
Štúdiu publikovali vo vedeckom časopise Science.
Prstenec zo zvyškov planét
Slnko je približne v polovici svojho života, v blízkej dobe nás preto nečaká žiadna katastrofa.
Môže k nej dôjsť o približne päť až šesť miliárd rokov, keď sa z našej hviezdy stane takzvaný červený obor. Nafúkne sa tak, že pohltí vnútorné planéty Merkúr, Venušu aj Zem.
"Mars a ostatné planéty prežijú, no posunú sa ďalej," vysvetľuje v tlačovej správe hlavný autor štúdie Christopher Mansen.
Vonkajšie vrstvy Slnka potom uniknú do vesmíru a odhalia jeho jadro. Z našej hviezdy sa nakoniec stane biely trpaslík.
Už nie sme jediní s ôsmimi planétami. Objavili miniverziu našej Slnečnej sústavy Čítajte Keďže nedokáže spustiť termonukleárnu reakciu, toto malé, no veľmi hmotné teleso postupne ochladne.
Zrejme podobná situácia sa udiala v sústave vzdialenej štyristo svetelných rokov od nás. Tím britských vedcov v nej skúmal prašný prstenec okolo bieleho trpaslíka.
Prstenec vznikol pravdepodobne z planét, ktoré pôvodná hviezda zničila. Keď vedci analyzovali údaje, všimli si zmeny v svietivosti. Objavovali sa každé dve hodiny, čo naznačovalo, že umierajúcu hviezdu niečo veľmi rýchlo obieha.
Planétka z ťažkých kovov
Zmeny vo vyžiarenom svetle s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil prúd plynu, ktorý vychádza z planétky, ktorá je pozostatkom väčšej planéty.
Druhou možnosťou je, že plyn vzniká pri zrážkach planétky s prašným diskom.
Objavili planétu s najčudnejšou obežnou dráhou Čítajte Zvyšok planéty môže mať priemer od štyristo do tisíc kilometrov. K svojej hviezde je pomerne blízko. Ak by sa nachádzala v Slnečnej sústave, obežnú dráhu by mal v Slnku.
Keďže biely trpaslík má zároveň veľkú gravitáciu, teleso musí mať veľkú hustotu a tvorí ho železo a ďalšie ťažké kovy. Vďaka tomu drží pohromade, inak by ho hviezda zničila.
"Gravitácia bieleho trpaslíka je veľmi silná, približne stotisíckrát väčšia ako zemská. Ak by bežný asteroid obiehal tak blízko, roztrhalo by ho," hovorí Mansen.
