WASHINGTON, BRATISLAVA. Pozostatky kostry štvornohého predchodcu dnešných veľrýb objavili americkí vedci v peruánskej púšti.
Zviera malo dĺžku štyri metre a vedelo sa pohybovať po súši.
Môže zásadne prispieť k objasneniu raného vývoja veľrýb, tvrdia paleontológovia v štúdii vo vedeckom časopise Current Biology.
Cicavec s krátkymi nohami a dlhým chvostom žil pred približne 43 miliónmi rokov, teda približne 20 miliónov rokov po vyhynutí dinosaurov.
"Myslíme si, že sa živil vo vode, a že sa ľahšie pohyboval pod hladinou ako na súši," povedal paleontológ Olivier Lambert, ktorý viedol výskum tímu, ktorý objavil pozostatky druhu nazvaného Peregocetus pacificus.
Že sa zviera pohybovalo veľmi obratne vo vode, dokladá podobnosť štruktúry stavcov jeho chvosta napríklad s vydrami.
Dlhé prsty a drobné končatiny na druhú stranu sťažili jeho pohyb po súši, čo mohol byť podľa vedcov predstupeň vývoja smerom ku veľrybám. Na súši pravdepodobne zviera iba odpočívalo, nanajvýš rodilo.
Vývoj veľrýb bol pre vedcov ešte koncom minulého storočia veľkou záhadou. Potom z niektorých nálezov usúdili, že sa veľryby pred niekoľkými desiatkami miliónov rokov vyvinuli zo suchozemských cicavcov pravdepodobne v oblasti dnešnej južnej Ázie.
DOI: 10.1016/j.cub.2019.02.050
