CANBERRA, BRATISLAVA. Počet novovznikajúcich koralov v austrálskej Veľkej koralovej bariére klesol vlani o 89 percent v porovnaní s priemerným prírastkom pred katastrofálnym blednutím koralových kolónií. Informoval o tom spravodajský server BBC News s odvolaním sa na vedcov z Univerzity Jamesa Cooka.
Blednutím koralov, ktoré signalizuje ich postupný úhyn, boli v rokoch 2016 a 2017 zasiahnuté dve tretiny Veľkej koralovej bariéry.
Teraz je podľa vedcov zrejmé, že udalosti z tohto obdobia poznačili aj schopnosť koralov rozmnožovať sa.
Vedci pokles nečakali
"Mŕtve koraly nemajú deti," podotkol Terry Hughes, vedúci štúdie zaoberajúcej sa stavom a regeneráciou Veľkej koralovej bariéry z Univerzity Jamesa Cooka v austrálskom štáte Queensland.
Ako vyzerala Zem pred desiatkami rokov? Stráca ľadovce aj zelený prales Čítajte Vedci vinia z blednutia koralov stúpajúcu teplotu morskej vody, či už v dôsledku fenoménu El Niňo, či globálneho otepľovania planéty spôsobeného ľudskou činnosťou.
Farbu útesu dodávajú riasy, ktoré tiež koralom dopravujú výživné látky z morskej vody a vďaka ktorým koralové kolónie rastú.
Keď je voda v oceáne príliš teplá, koraly sa začnú rias zbavovať. Ľahko vyblednuté koraly sa môžu pri poklese teploty vody ešte spamätať, horšie postihnuté "hladujúce" koraly sú náchylnejšie k chorobám a hynú.
Vedci v minulom roku počas rozsiahleho výskumu zisťovali, koľko dospelých koralov útesu prežilo nedávne vážne epizódy blednutia a koľko nových koralov sa odvtedy objavilo.
"Po celej dĺžke Veľkej koralovej bariéry sme zaznamenali takmer deväťdesiatpercentný pokles prírastku nových koralov v porovnaní s historickou úrovňou," povedal serveru BBC News spoluautor štúdie uverejnenej v časopise Nature Andrew Baird.
Podľa Bairda ide o "úplne mimoriadny" jav, ktorý vedci nečakali. Koraly majú totiž silnú schopnosť regenerovať.
"Pravdepodobne ide o prvý problém s obnovou rastu v masovom meradle," konštatoval Baird.
Zastavenie klimatickej zmeny
Experti tiež zaregistrovali zmeny v druhovej skladbe novovznikajúcich koralov.
Na zdravých častiach Veľkej koralovej bariéry zvyčajne prevládali jedince z rodu Acropora, ktoré tvoria prirodzené životné prostredie pre tisícky ďalších živočíšnych a rastlinných druhov. V ich prípade bol úbytok nových jedincov najväčší - 93 percent.
“Po celej dĺžke Veľkej koralovej bariéry sme zaznamenali takmer deväťdesiatpercentný pokles prírastku nových koralov v porovnaní s historickou úrovňou
„
Ak nenastanú žiadne ďalšie prípady blednutia koralov, mohla by sa podľa vedcov v priebehu piatich až desiatich rokov schopnosť obnovy koralov vrátiť na predchádzajúcu úroveň. Profesor Baird však v tomto smere nie je optimista.
"Teraz sme sa dostali do situácie, keď sú čiastkové riešenia prakticky bezpredmetné. Jediné, na čom záleží, sú kroky vedúce k zastaveniu klimatických zmien," uviedol.
Veľká koralová bariéra, ktorá je od roku 1981 súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO, lemuje severovýchodné pobrežie Austrálie a meria viac ako 2000 kilometrov.
Je to najväčší komplex koralových útvarov na svete a jedno z najväčších lákadiel pre turistov, aby navštívili Austráliu. Tvoria ho stovky oddelených koralových útesov a ostrovčekov.
DOI: 10.1038/s41586-019-1081-y
