BRATISLAVA. Terakotová armáda neďaleko čínskeho mesta Si-an je najväčšie a najbohatšie mauzóleum na svete. Vytvorili ju v 3. storočí pred naším letopočtom.
Hrobke dominujú sochy vojakov, ktorí boli kedysi vyzbrojení bronzovými mečmi. Niektoré zbrane sa zachovali až dodnes.
Vedci z univerzity v Cambridgei teraz skúmali, ako mohli meče vydržať viac ako dvetisíc rokov bez toho, aby skorodovali.
Svoje závery publikovali vo vedeckom časopise Scientific Reports.
Náter proti korózii nemali
Armádu vojakov z terakoty (pálenej hliny) dal vytvoriť cisár Š’-chuang-ti. Mala slúžiť ako pohrebné umenie a chrániť cisára v jeho posmrtnom živote.
Antickí Gréci boli v Číne dávno pred Marcom Polom Čítajte Prvé zo sôch náhodou objavili miestni roľníci pri kopaní studne v roku 1974. Archeológovia ich neskôr objavili až osemtisíc vrátane sôch koní a vozov.
Štvrtina vojakov bola ozbrojená bronzovými zbraňami.
Ich drevené rukoväti sa už rozpadli, no kovové časti zostali takmer nepoškodené, hoci mali dávno skorodovať.
Archeológovia si dlho mysleli, že dávni čínski remeselníci použili pri výrobe špeciálnu úpravu proti korózii a zbrane pochrómovali.
Nový výskum však túto hypotézu vyvracia. Chróm sa na bronzové časti dostal iba náhodou.
Pomohol cín alebo pôda
Slovenský egyptológ: Tajomný sarkofág nie je najdôležitejší Čítajte Pri skúmaní 464 zbraní z náleziska našli chróm iba na 37 kusoch. Zväčša sa jeho stopy nachádzali blízko miest, kde kedysi boli rukoväti.
Na bronzové časti sa chróm dostal z laku, ktorým boli ošetrené drevené časti zbrane, naznačujú autori štúdie.
Remeselníci mohli ovplyvniť životnosť mečov aj inou technikou.
K ich dobrej zachovanosti mohol pomôcť vysoký obsah cínu v niektorých bronzových výrobkoch a takisto aj zloženie pôdy v lokalite náleziska. Dodnes je odkrytá len časť náleziska, pretože pri kontakte so vzdušným kyslíkom sa pôvodné farby sôch oxidáciou poškodzujú.
DOI: 10.1038/s41598-019-40613-7
