BRATISLAVA. Vzlet, pristátie či manévrovanie vo vzduchu. Pre každú fázu letu lietadla by sa najlepšie hodila iná konštrukcia krídla, aby v daných podmienkach fungovalo najlepšie.

Súčasné krídla sú preto kompromisom.
Vedci teraz vyvinuli nový druh krídla, ktorého tvar by sa dal upraviť podľa požiadaviek pre jednotlivé úseky letu.
Lietadlá s takýmito krídlami by mohli byť ľahšie a energeticky úspornejšie.
Nové krídlo už otestovali vo veternom tuneli amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a jeho dizajn opísali vo vedeckom časopise Smart Materials and Structures.
Na štúdii pracovali vedci z NASA a Massachusettskej technickej univerzity. Nový druh krídla vyvinuli v rámci projektu MADCAT.
Ľahké krídlo
Bežné krídlo má niekoľko oddelených pohyblivých častí určených na riadenie lietadla, ako sú napríklad balančné krídelká. Tento spôsob montáže vedci úplne zmenili.
V jeho finálnej verzii sa počíta s tým, že by malo byť priamou súčasťou konštrukcie lietadla.

Jeho ľahký rám je zložený zo stoviek identických polymérových častí a tie sú prekryté ďalšou vrstvou podobného polymérového materiálu.
Výsledkom je omnoho ľahšie krídlo, ako sa používa v leteckom priemysle v súčasnosti. Nezáleží ani na tom, či je vyrobené z kovu, alebo kompozitných materiálov.
Vďaka viacerým menším častiam nový druh krídla dokáže podľa potreby meniť celý svoj tvar alebo tvar jednotlivých častí. Samostatne tak počas letu reaguje na rôzne aerodynamické podmienky.
Testovaný model má približne päť metrov. Ide o najväčší možný rozmer, pri ktorom sa ešte zmestí do veterného tunelu NASA.
Ako krídlo vyrobili?
Krídlo zložené z menších častíc má viaceré výhody.
"Môžete vyrobiť akýkoľvek geometrický tvar," hovorí v tlačovej správe MIT študent Benjamin Jenett, ktorý pracoval na stavbe krídla.

"Fakt, že takmer všetky súčasné lietadlá majú rovnaký tvar, je ovplyvnený výdavkami. Nie vždy je tým najúčinnejším."
Predošlé štúdie ukázali, že pre viaceré aplikácie by bolo omnoho výhodnejšie, ak by boli telo a krídlo lietadla ucelenou konštrukciou.
Aj nový postup výroby sa ukazuje ako relatívne jednoduchý. V tomto prípade krídlo skladali ručne študenti, no v budúcnosti by mohli montáž plne obsluhovať roboty.
Systém by sa dal využiť aj na montáž iných zariadení, napríklad veterných turbín či na vesmírne štruktúry, ako sú antény.