BRATISLAVA. Najmenší medveď na svete dokáže presne napodobniť výrazy tváre iných medveďov.
Nový výskum o medveďoch malajských tak môže spochybniť nadradenosť ľudí a iných primátov v tejto jemnej forme komunikácie.
Objav uverejnili vo vedeckom časopise Scientific Reports.
Pilier komunikácie
Medvede malajské pozorovali vedci viac ako dva roky.

Počas tohto času zistili, že na komunikáciu medzi sebou využívajú tvárové mimikry, teda napodobňovanie výrazu tváre iného jedinca podobným alebo rovnakým výrazom.
Doteraz túto formu komunikácie vedci pozorovali iba u ľudí a goríl. Naznačuje to, že aj iné cicavce môžu využívať podobne zložité spoločenské zručnosti.
"Napodobňovanie výrazu tváre iných je jedným z pilierov ľudskej komunikácie," vysvetľuje v tlačovej správe univerzity v Portmouth autorka štúdie Marina Davila-Rossová.
"O ďalších primátoch a psoch je známe, že sa navzájom napodobňujú, ale len u ľudia a ľudoopice vykazujú takúto komplexnosť v mimike."

Tvárové mimikry
Na zistení je prekvapujúce, že medvede malajské nie sú veľmi spoločenské zvieratá.
Medveď malajský
- Je najmenší druh z čeľade medveďovité.
- Zvykne dorásť do dĺžky 120 až 150 centimetrov.
- Hmotnosť môže mať až 80 kilogramov.
- Patrí medzi ohrozené druhy a žije v tropických lesoch juhovýchodnej Ázie.
- Ohrozuje ich klčovanie lesov, pytliactvo. Farmári ich zabíjajú, keď im žerú úrodu. Často sa chovajú pre ich žlč, ktorá sa využíva v Čínskej medicíne.
V divokej prírode zvyknú žiť samotárskym spôsobom a mimo obdobia párenia sa dospelé jedince navzájom nevyhľadávajú.
Ak je u nich prítomná tak zložitá forma komunikácie, akou sú tvárové mimikry, naznačuje to, že schopnosť komunikovať cez zložité výrazy tváre môže byť spoločnou črtou cicavcov, hovorí Davila-Rossová.
V záchrannom centre na Borneu, kde ich vedci pozorovali, sa medvede napriek svojej samotárskej povahe spolu často hrali.
Pri hre používali dva jasne rozlíšiteľné výrazy - v jednom ukazovali horné rezáky a v druhom nie. Ak jeden z medveďov výraz urobil, druhý ho zvykol napodobniť.
Mohli si tak naznačovať, že sa chcú hrať trochu drsnejšie alebo posilňovali spoločenské väzby, vysvetľuje ďalší autor štúdie Derry Taylor.

DOI: 10.1038/s41598-019-39932-6