SME
Nedeľa, 28. máj, 2023 | Meniny má Viliam

Prečo nekolonizujeme Venušu? Jej oblaky sa Zemi podobajú najviac

Vyberáme z archívu.

Umelecká predstava povrchu Venuše. (Zdroj: NASA/Rick Guidice)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

BRATISLAVA. Je od nás vzdialený rok cesty, je na ňom nebezpečná radiácia a veľmi nízky atmosférický tlak, pri ktorom voda vrie už pri izbovej teplote.

Mars je napriek nehostinným podmienkam cieľom mnohých vízií o vesmírnych kolóniách.

No omnoho bližšie je planéta, ktorá sa Zemi podobá najviac. Bude ľudstvo v budúcnosti žiť na Venuši?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Premena Venuše na Zem

Pri skúmaní vesmíru bola Venuša prvým miestom, na ktoré ľudia upriamili pozornosť. Všetko totiž naznačovalo, že je dvojčaťom Zeme.

Aj populárne vedecko-fantastické knihy ju preto v minulosti zobrazovali ako svet s príjemnými teplotami, lesmi či močarinami.

Dnes vieme, že podmienky na Venuši sú veľmi ďaleko od podobnej predstavy, no kedysi sa skutočne mohla ponášať na Zem.

Počas prvých dvoch miliárd rokov existencie totiž mala Venuša plytký oceán z tekutej vody a obývateľný povrch. Naznačuje to aj štúdia z roku 2016 vo vedeckom časopise Geophysical Research Letters.

"Staroveká Venuša bola úplne iným miestom než je dnes," povedal pre NASA autor štúdie o obývateľnej Venuši Michael Way.

Prečítajte si tiež: Sondy na Venuši prežijú najviac dve hodiny. Aj tak stihli odfotiť jej povrch Čítajte 

Je otázne, či v tomto dávnom období na planéte vznikol aj život. Tamojší oceán mohol mať príjemných tridsať, ale aj 150 stupňov Celzia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V súčasnosti by ste už na Venuši takmer márne hľadali vodu, oceán sa dávno vyparil. Vo forme pary je voda už iba v atmosfére, v ktorej však úplne prevláda skleníkový plyn oxid uhličitý.

Na Zem sa však Venuša stále podobá tým, že je v obývateľnej zóne Slnka, je podobne veľká, má podobné zloženie a takmer totožnú gravitáciu. Inú podobnú planétu v slnečnej sústave nemáme.

Niektorí by preto Venušu chceli na Zem zmeniť úplne, tak aby na ňu raz mohli ľudia odísť žiť. S vedeckým nápadom teraformovať druhú planétu v sústave prišiel prvýkrát v roku 1961 astrofyzik Carl Sagan.

Venušu chcel prerobiť za pomoci atmosférických mikróbov. Tie mali premieňať oxid uhličitý na uhlík a znížiť jeho obsah v atmosfére.

V 60. rokoch minulého storočia však vedci nevedeli o Venuši všetko. A ukázalo sa, že premeniť ju na Zem by bolo náročné. Sám Carl Sagan neskôr priznal, že jeho nápad bol naivný.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 3 ďalší 17 h

Nové správy zo sveta vedy.


a 1 ďalší 26. máj
Zakladateľ spoločnosti Virgin Galactic Richard Branson.

Letenky si už kúpili stovky zákazníkov.


TASR 26. máj

Niektorých účtov sa pravidlo netýka.


25. máj
SkryťZatvoriť reklamu