Sépia, taká malá a nepríjemná ako ručný granát, odmietala spolupracovať.
Tento blízky príbuzný kalmarov, je expert na kamufláž, ktorý si dokáže dramaticky zmeniť štruktúru kože aj farbu.

Biológovia z Morského biologického laboratória, ktorí študujú túto vlastnosť, vkladajú sépiu do okrúhlej nádoby naplnenej bielymi a čiernymi okruhliakmi.
Väčšina z mnohonohých subjektov sa drží v úzadí, sfarbí sa na čierno-bielo a splynie s pozadím.
No táto nie. Plávala do kruhu, ignorovala okruhliaky a natočila dve chápadlá dohora ako kly. Tie sa sfarbili do sýtej červenej. Sépia vystrekla trochu atramentu. Dohliadajúci výskumník si povzdychol.
A tak prešlo ďalšie popoludnie v prímorskom vedeckom centre.

Najmimozemskejšia forma života na Zemi
V laboratóriu pripomínajúcom jaskyňu chovajú vedci tisícky chobotníc, sépií a ich príbuzné druhy ako súčasť Programu hlavonožcov, trojročnej iniciatívy ktorej výsledkom by malo byť používanie týchto morských tvorov ako laboratórne zvieratá.
Z hlavonožcov srší príťažlivosť pre vedcov: majú zložité telá, neobvyklú genetiku, pôsobivé priestorové zručnosti a inteligentnú myseľ.
Zvieratá sa však zdráhajú v zajatí rozmnožovať, ťažko sa chovajú a len veľmi ťažko im zabránite uniknúť z nádrží. Len niekoľko laboratórnych protokolov - a v Spojených štátoch žiadne právne predpisy – poskytuje na to návod.
"Hlavonožce sa považujú za najmimozemskejšiu formu života na našej planéte, ako jediné bezstavovce sú schopné kognitívnych úloh vyššieho rádu," hovorí expertka na kalmáre a morská vedkyňa z Federálnej univerzity v Parane Erica Vidalová, ktorá je taktiež bývalou riaditeľkou výskumnej organizácie Medzinárodná poradná rada pre hlavonožce.

Výskumná komunita je podľa Vidalovej malá, len približne päťsto vedcov po celom svete, ale odhaduje, že sa zväčšila o tridsať percent medzi rokmi 2012 a 2018.
V januári oznámilo Morské biologické laboratórium, že sa mu ako prvému zariadeniu podarilo vychovať mnohopočetnú generáciu trpasličích zebrovaných chobotníc (octopus chierchiae).
"Toto je prvá snaha vytvoriť geneticky poddajný model," hovorí neurobiológ Joshua Rosenthal, ktorý vedie laboratórny projekt. Znamená to druh s katalogizovanými a manipulovateľnými génmi.
Kým Rosenthal opisuje zložitosti genetiky hlavonožcov, uvoľnene sa usmieva. Vo väčšine prípadov bunky presne premenia sekvencie DNA na RNA a transformujú túto RNA na proteíny. Ale hlavonožce používajú enzýmy na úpravu genetickej informácie v RNA. Ide o jediné zvieratá, ktoré takto často podkopávajú základný proces molekulárnej biológie.