SME

Zvieratám dali superschopnosť. Videli bežne neviditeľné svetlo

Technológiu môže využiť aj armáda.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Chceli ste mať niekedy superschopnosť?

Nočné videnie je po novom možné aj bez špeciálneho a komplikovaného zariadenia na hlavu, ktoré v noci používajú napríklad vojaci.

Čínski vedci vylepšili zrak myšiam mikroskopickým riešením, ktoré im vložili priamo do oka. Technológia má potenciál aj pre ľudí.

Štúdiu publikovali v magazíne Cell.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nanočastice priamo v očiach

Myši, podobne ako ľudia, vidia svetlo v takzvanom viditeľnom spektre. Vlnová dĺžka tohto spektra je približne medzi 380 až 740 nanometrami.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Mozog má vlastnú bezpečnostnú službu. Sleduje ho nepretržite Čítajte 

Svetlo mimo tohto rozsahu, kam patrí aj infračervené žiarenie, už človek ani myš nevidia.

Infračervené žiarenie vyžaruje prakticky všetko na svete, či už ľudia, alebo miska jedla.

Naše telá ho vyžarujú v podobe tepla, ktoré špeciálne kamery zachytia a upravia tak, aby bolo viditeľné.

Aby myši neviditeľnú zložku svetla videli bez kamier, výskumníci im museli upraviť oči. Injekciou im do oka vstrekli nanočastice, ktoré dokážu infračervené žiarenie zachytiť a premeniť ho na viditeľné.

Nanočastice sa zachytili na bunkách v očiach, ktoré umožňujú videnie. Bežne zachytávajú viditeľné svetlo a premieňajú ho na elektrické signály pre mozog.

No bunky upravené naotechnológiou dokázali zachytiť aj infračervené žiarenie a ako elektrický signál ho preniesť do mozgu, ktorý neviditeľné žiarenie spracoval na obraz. Nanočastice sa na bunkách udržali približne desať týždňov.

SkryťVypnúť reklamu

Potenciál aj pre armádu

Myši žiarenie skutočne videli, o čom sa vedci presvedčili viacerými testami.

Prečítajte si tiež: Má mozog hranice? Zapamätá si tisícky tvárí, reálne pozná tri percentá Čítajte 

Dvom skupinám myší napríklad svietili infračerveným svetlom do očí.

Kým skupine s nanočasticami v očiach sa po ožiarení zrenica stiahla, kontrolnej skupine už nie. Zrenica sa bežne sťahuje, keď oko reaguje na svetlo.

Dodatočné testy ukázali, že nanočastice myšiam oči vážne nepoškodili, nežiadúce účinky nemali ani dva mesiace po skončení experimentov.

Iba niektorým myšiam sa po vstreknutí nanočastíc na jeden až dva dni zakalila rohovka.

Procedúra by sa mohla uplatniť v niekoľkých oblastiach aj u ľudí, tvrdia vedci. Jednak by ju mohla využiť armáda, ktorá by vojakom nemusela už zaobstarávať helmy na nočné videnie.

Nanotechnológiu chcú upraviť aj tak, aby pomáhala ľuďom so zlyhávajúcim zrakom.

SkryťVypnúť reklamu

DOI: 10.1016/j.cell.2019.01.038

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu