Resident Evil 2 | |
Páči sa nám: | logické hádanky, skvelá atmosféra, strach, pekná grafika |
Nepáči sa nám: | verným fanúšikom môže vadiť viacero zmien |
Hodnotenie: | 8,5 |
Platformy: | PC, PlayStation 4, Xbox One |
Hru na recenziu poskytla spoločnosť Cenega
Oživiť starú hru je ťažké. Nostalgia hráčom láskavo zo spomienok odsúva všetko zlé a každý remake hry zápasí nie s jej skutočnou podobou, ale s prikrášlenou verziou.
Ubehlo už 21 rokov od doby, keď sme sa po prvý krát potulovali po policajnej stanici mestečka Raccoon City v zombie horore Resident Evil 2. Teraz vychádza prerobená verzia, ktorá prenáša príbeh aj mechaniku hry do modernej podoby.
Resident Evil 2 je ťažkým sústom. Hra pomáhala vytvárať úplne nový herný žáner. Úspešnú hru sa vtedy podarilo postaviť pre hardvér so zlomkom výkonu dnešných notebookov a bežala na televízoroch, ktoré mali na dnešné pomery drobné obrazovky.
Nároky moderného hráča sú výrazne posunuté a len jednoduché vylepšenie grafiky a zvuku dnes nestačí.
Nostalgia, ktorá nebolí
Resident Evil je legendárnou hernou sériou, ktorej meno neskazilo ani niekoľko priemerných filmov. Za úspech nevďačí bezhlavej akcii, ale dusnej atmosfére, postupnému odhaľovaniu príbehu a kombinácii nebezpečných protivníkov, s ktorými si hráč musí poradiť takmer bez munície.

Hra dokázala firmu Capcom odvrátiť od rizika bankrotu a práve preto sa pokračovanie rodilo s problémami. Druhý diel musel byť jednoducho lepší, zábavnejší a hlavne úspešnejší.
Vysoké očakávania však nekorešpondovali so zvoleným vývojovým tímom a tak sa v skoro hotová verzia hry musela kompletne prerobiť.
Že to bolo správne rozhodnutie je dnes viac než jasné, veď práve vďaka úspechu prvého pokračovania sa séria rozrástla na všetky možné platformy vrátane vreckového Nintenda 3DS.
Prvý Resident Evil sme sa vo vynovenej verzii už hrali, aj keď v tomto prípade bolo vynovenie pojaté s minimom zmien. Pôvodná hra len s krajšou grafikou nakoniec dopadla veľmi dobre, aj po rokoch je pôvodný koncept očividne stále zábavný.
Druhý diel sa dočkal väčších zmien, čomu zodpovedá aj vyššia predajná suma hry. Vydavateľ si za ňu pýta rovnako, ako za úplne nový AAA titul.
Úprav je tu nakoniec dosť, dokonca možno viac, ako by sa skalnému fanúšikovi pozdávalo.
Vitajte v Raccoon City
Úprimne, pred prvým spustením sme mali kvôli zmenám mierne obavy a k hre pristupoval opatrne. Veď zmena systému kamier z pevných bodov na pohľad tretej osoby je dosť výrazným zásahom do konceptu celej hry.
Klasika ale mala svoj účel, pevne umiestnené kamery neodhalili všetko a za každým rohom sa mohla skrývať skupina nemŕtvych. Toto neustále napätie dokázalo vystupňovať strach na maximum, hlavne v spojení s obmedzenými možnosťami ukladania postupu v hre.

Návrat do Raccoon City je teda iný, graficky odlišný a herne konečne prístupnejší aj menej skúseným hráčom. Svoj postup v nej si stále môžete ukladať len v určitých miestach s písacím strojom, čo je len a len dobre.
Na najnižšej náročnosti nebudete pre každé uloženie potrebovať špeciálnu pásku do stroja, takže hra vás stále môže potrestať za nešikovnosť, ale už to tak nebolí.
Miestností nie je prehnane veľa, sú rozmiestnené pomerne rozumne a občas aj zákerne. A práve to dokáže vašu pozornosť poriadne nabudiť, keďže v niektorých situáciách stále stačí len jeden chybný krok, ktorý vás pripraví o niekoľko minút herného života.
Na nový pohľad sme si nakoniec zvykli hneď, veď sa vlastne nelíši od toho, čo ponúkalo viacero novších titulov série. Pocit z akcie je vďaka tomu výrazne živší a aj o trochu akčnejší.
Navyše výkon moderných konzol dokáže pri grafike malý zázrak, či už pri perfektne stvárnenom prostredí, alebo nemŕtvych a ich detailnom zobrazení pri presných zásahoch do hlavy.

Na bezhlavú akciu zabudnite
Stále však záleží na presnosti vašej mušky a rýchlosti reakcií, keďže len jedna presná strela do hlavy na odstavenie protivníka nestačí. Aj pri hraní v najľahšom režime na jedného nemŕtveho miniete minimálne tri náboje z pištole, teda ak sa presne trafíte do jeho hlavy.
Navyše to, že padnú na zem ešte nič neznamená. Po chvíli nehybného ležania sa občas postavia, čo znamená stratu ďalšej munície. Ak si ich včas nevšimnete, dokážu nepríjemne prekvapiť a vystrašiť.
V hre nenájdete veľký počet zbraní ani zbytočne veľa munície. Každý iný režim ako ten najľahší vás naučí šetriť nábojmi ako sa len dá. Budete si ich vyrábať, počítať a z mnohých súbojov radšej utečiete.
Nie je to hanba, ale taktizovanie. Vystrieľať desať nábojov do pomalého terča dokáže každý, no rýchle reakcie a hľadanie alternatívnych ciest vás ušetrí od nebezpečných súbojov. No na druhú stranu ich vizualizácia je návyková, veď každý úspešný zásah sa prejaví na vzhľade zasiahnutej časti tela.
No nemŕtvym nepriateľom sa nebudete vyhýbať donekonečna, veď by to bola časom nuda. Počiatočná pohoda sa výrazne zmení príchodom nových nepriateľov, ktorých jednoducho neobídete.
S niektorými sú súboje náročné na taktizovanie, pred niektorými budete len utekať a schovávať sa. Váš hrdina nie je nepremožiteľný, v druhej polovici hry vlastne ani nie je hrdinom.
Neodnesie so sebou nekonečné množstvo vecí, miesta vo vašom batohu je extrémne málo a postupné vylepšenia sú len drobným vytrhnutím z biedy. Nájdené veci a predmety si preto budete uschovávať v truhliciach, nachádzajúcich sa vždy pri písacom stroji na ukladanie postupu v hre.
Žonglovanie s predmetmi je preto nevyhnutné, so sebou by ste mali nosiť len tú najnutnejšiu výbavu na prežitie. Veď zbierať treba všetky predmety, nielen tie na liečenie zranení a výrobu munície.

Dobrý príbeh s dvojicou pohľadov
Resident Evil bez dobrého príbehu by bol len obyčajnou akciou, dnes už dávno zapadnutou časom. No hlavní hrdinovia, dobrý príbeh a množstvo hádaniek z tejto hry robia dokonalú interaktívnu zábavu.
Policajná stanica je skvelým miestom na odhaľovanie pozadia a súvislostí, hlavne keď pred rokmi slúžila ako múzeum. Spájajú sa tu tak rôzne typy miestností na preskúmanie, od klasických šatní cez tmavé sklady s umeleckými dielami až po veľkú knižnicu.
Perfektný pomer medzi jednotlivými úlohami nenudí ani po niekoľkých hodinách a keď skončíte príbehovú časť za prvú postavu, môžete sa okamžite vrhnúť na tú druhú. Odlišný pohľad na udalosti nie je len umelým naťahovaním hernej doby, ale plnohodnotnou zábavou.
Vynovený Resident Evil 2 nie je samozrejme bez chyby, aj keď fanúšik série dokáže pri väčšine z nich privrieť oči. Ak akceptuje zmenu pohľadu, tak pravdepodobne zvládne aj vlažný dabing, či základnú náročnosť určenú len pre sviatočných hráčov.
Dodnes si pamätám na skutočne desivé momenty z prvého dielu, keď sa mi pri dokonale zvolenom uhle pohľadu cez polovicu obrazovky zjavili dvaja nemŕtvy a ja som ich v tom strese nedokázal trafiť, hoci sa blížili len veľmi pomaly.
Podobné momenty som tentokrát nezažil, aspoň nie tak intenzívne. O prekvapenia núdza nie je, no intenzitou sa originálu (či skôr našim spomienkam) nevyrovnajú.
Moderný Resident Evil 2 ale nie je zlou hrou, či už pohľadu nováčika, alebo ostrieľaného veterána. Má svoje čaro, dokonca tak silné, že v našom prípade dokázalo presvedčiť aj hráča plného nostalgie.
