BRATISLAVA. Predstavte vysokorýchlostný vlak, ktorý sa vznáša nad traťou, či kábel, ktorý sa nikdy neprehreje.
Oboje dnes vieme teoreticky vyrobiť. Stačí donútiť materiál, aby sa stal supravodičom.

Supravodivosť je jav, pri ktorom materiál kladie minimálny odpor, keď ním preteká elektrický prúd, a zároveň neuvoľňuje žiadne teplo.
Stáva sa z neho dokonalý vodič elektrickej energie.
Supravodiče dnes už vieme vytvoriť, no všetky známe fungujú len pri extrémne nízkych teplotách viac ako 190 stupňov pod nulou. Ich využitie v bežnom živote je preto veľmi nákladné a zriedkavé.
Slovenskí vedci sa podieľali na výskume, vďaka ktorému raz môže vniknúť materiál, ktorý by bol supravodičom aj pri izbovej teplote.
Štúdiu publikovali v prestížnom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences.
Dva chemické prvky

Supravodivosť sa dnes využíva len tam, kde je to nevyhnutné alebo sa náklady vyplatia.
Doteraz najlepším supravodičom, ktorý sa podarilo nájsť, boli keramické materiály zložené z medi a kyslíka. Aj tie však dosahujú supravodivosť pri teplotách pod mínus 196 stupňov Celzia.
Medzinárodný tím zložený aj z výskumníkov z Materiálovo-technologickej fakulty STU v Trnave upriamil pozornosť na málo známy kryštál zložený z atómových vrstiev striebra a fluóru, takzvaný fluorid striebornatý.