ŽENEVA, BRATISLAVA. V Európe by mohol vzniknúť nový urýchľovač častíc, ktorý bude takmer štyrikrát väčší ako súčasný Veľký hadrónový urýchľovač.
Európske laboratórium jadrového výskumu (CERN) v utorok predstavilo víziu urýchľovača častíc novej generácie. Má byť umiestnený v kruhovom tuneli s obvodom sto kilometrov.
Bude stáť miliardy eur
Nový urýchľovač má byť oveľa väčší a výkonnejší ako súčasný Veľký hadrónový urýchľovač (LHC), ktorý je najväčším zariadením svojho druhu na svete, a má odhaliť ďalšie tajomstvo hmoty a vesmíru.

Fyzikálny program v novom urýchľovači by mohol začať v roku 2040, oznámili zástupcovia CERN-u.
LHC tvorí kruhový tunel s dĺžkou 27 kilometrov, ktorý je umiestnený v hĺbke 50 až 150 metrov pod zemou. Nachádza sa na území medzi pohorím Jura vo Francúzsku a Ženevským jazerom vo Švajčiarsku.
Umožňuje uskutočniť zrážky častíc s rekordnou silou 17 teraelektrónvoltov (TeV).
Predstavitelia CERNu dúfajú, že 22 členských štátov laboratória počas najbližších rokov rozhodne o projekte, ktorý má začať vybudovaním urýchľovača elektrónov a pozitrónov za zhruba deväť miliárd eur.
Nevedia o prínosoch
V druhej fáze by mal budúci kruhový urýchľovač častíc (Future Circular Collider, FCC) v rovnakom tuneli zahŕňať aj „supravodivý protónový stroj“ za približne 15 miliárd eur. Jeho prevádzka by mal začať v roku 2050.

V poslednej fáze by mal vzniknúť nový prstencový protónový urýchľovač umožňujúci vyvinúť silu až sto teraelektrónvoltov (TeV).
CERN pripustil, že nie je možné presne povedať, aké prínosy by mohlo mať nové zariadenie pre svet. Zdôraznil však, že objav elektrónu v roku 1897 viedol k vzniku elektronického priemyslu, ktorý teraz do svetovej ekonomiky prispieva ročne troma biliónmi dolárov.
Hlavným poslaním LHC bolo potvrdiť existenciu Higgsovho bozónu. Ide o súčasť takzvaného štandardného modelu časticovej fyziky, ktorá podľa mnohých vedcov hrá kľúčovú úlohu vo vysvetlení pôvodu hmotnosti ostatných elementárnych častíc.