LONDÝN, BRATISLAVA. Majú nadmerne veľké hlavy, môžu byť vysoké až niekoľko metrov a nikto presne netuší, prečo stoja tam, kde stoja.
Veľkonočný ostrov sa preslávil najmä monolitickými sochami ľudských postáv vytesanými zo skaly - domorodci z ostrova v južnej časti Tichého oceánu ich volajú moai.
Americkí vedci sú v novej štúdii presvedčení, že sa im podarilo záhadu rozmiestnenia sôch rozlúštiť.
Svoje výsledky uverejnili vo vedeckom časopise PLOS One.
Zvláštne rituálne miesta

Takmer polovica sôch na Veľkonočnom ostrove stojí na jednom mieste na vonkajšom svahu krátera Rano Raraku.
V minulosti slúžil ako lom a obyvatelia Veľkonočného ostrova z neho získavali kamene na výrobu svojich sôch.
No stovky sôch obyvatelia ostrova premiestnili. Od krátera ich doniesli aj na pobrežie po celom ostrove. Postavili ich na megalitické kamenné plošiny zvané ahu.
Prvé sochy i plošiny vznikli približne v trinástom storočí. A podľa novej štúdie sa zdá, že ich rozmiestnenie bolo dôležité pre život ostrovanov.
Poloha veľkých kamenných monolitov mohla podľa autorov súvisieť s blízkosťou zdrojov pitnej vody.