BRATISLAVA. Údaje zo sondy New Horizons, ktorá na Nový rok preletela okolo planétky Ultima Thule, už poskytujú prvé vedecké informácie o vzdialenom svete.
Napovedajú o vzniku zvláštnej planétky, ktorú v americkom Národnom úrade pre letectvo a vesmír (NASA) prirovnali k snehuliakovi.
Zmrazený vznik planéty
Planétka Ultima Thule je takzvané kontaktné binárne teleso. Znamená to, že pozostáva z dvoch objektov, väčšieho Ultima a menšieho Thule. Z jedného konca na druhý meria planétka približne tridsaťjeden kilometrov.

Vedci si myslia, že Ultima Thule sa sformovala ešte v čase, keď samotná slnečná sústava ešte len vznikala.
Najprv sa malý zhluk obiehajúcich ľadových telies začal spájať, čím vznikli dva väčšie objekty. Postupne sa k sebe približovali, až sa dotkli.
Spojenie oboch objektov do jedného pritom nesprevádzala žiadna obrovská zrážka, práve naopak. Stretli sa pri veľmi malej rýchlosti, ako keď si "dve autá ťuknú nárazníky".
Preskúmaním planétky sa môžeme viac dozvedieť o vzniku planét nielen v našej sústave, ale aj okolo iných hviezd.
"Pred nami je skutočné stelesnenie začiatku vzniku planéty, zmrazené v čase," opísal význam misie Jeff Moore, vedúci geologického tímu New Horizons.
Doterajšia analýza pri planétke neodhalila prítomnosť prstencov či družíc väčších ako jeden a pol kilometra. Nenašli ani dôkazy o prítomnosti atmosféry.
Oba objekty, ktoré planétku tvoria, majú takmer rovnaké sfarbenie. Celkovo sa farba Ultima Thule zhoduje so sfarbením podobných telies Kuiperovho pásu.

V NASA sa nevedia dočkať
Príjem dát zo sondy sa teraz približne na týždeň zastaví. Dôvodom je Slnko, ktoré sa z pohľadu zo Zeme dostalo medzi nás a New Horizons. Sťahovanie sa opäť spustí 10. januára a potrvá až dvadsať mesiacov.

Súčasťou budú aj snímky Ultimy Thule vo vysokom rozlíšení.
Sonda podľa inžinierov zhromaždila počas pretelu niekoľko gigabajtov informácií a fotografií.
"My vo vedeckom tíme sa už nevieme dočkať, kedy sa pustíme do skúmania tohto pokladu," doplnil Alan Stern, hlavný výskumný pracovník misie New Horizons.
Sonda 1. januára skoro ráno nášho času úspešne zvládla doteraz najvzdialenejší prelet okolo vesmírneho telesa. K Ultima Thule sa priblížila na vzdialenosť 3500 kilometrov, letela rýchlosťou 51-tisíc kilometrov za hodinu.