BRATISLAVA. Politické názory sú v úzkom prepojení s tým, ako rozmýšľame. Dokonca až tak, že tie najextrémnejšie názory sa spájajú s akýmsi zatemnením mysle.
Ľudia s radikálnymi názormi totiž nepremýšľajú o tom, či by sa mohli vo svojom presvedčení mýliť.
Naznačuje to štúdia vo vedeckom časopise Current Biology.
Môžu sa extrémisti mýliť?
"V štúdiách o ľuďoch s radikálnymi presvedčeniami je už nejaký čas známe, že zvyčajne majú väčšiu dôveru vo svoje presvedčenie než iní ľudia," vysvetľuje pre web Popular Science jeden z autorov štúdie a neurovedec Steve Fleming z univerzity College London.

Doteraz vedci nevedeli, čo túto prílišnú sebadôveru spôsobuje. Nová štúdia ukázala, že nejde iba o nadhodnocovanie vlastných názorov.
Ľudia s radikálnymi názormi totiž nevedia premýšľať a uvedomovať si vlastné myslenie tak ako iní ľudia.
Táto schopnosť sa nazýva metakognitívna citlivosť a vďaka nej viete robiť sebareflexiu vlastného myslenia.
Znamená to, že ľudia s extrémnymi názormi často neuvažujú o tom, či sa môžu mýliť.
Nespochybňujú sa rovnako
Do samotnej štúdie sa zapojilo 381 dobrovoľníkov. Vedci neskôr výsledky skontrolovali na ďalších 417 ľuďoch.
Dobrovoľníci na úvod vypĺňali dotazník, ktorý mal zistiť, či sú ich politické názory konzervatívne, liberálne a či sú umiernené, alebo ľavicovo, či pravicovo extrémistické.
Po určení politickej príslušnosti podstúpili dobrovoľníci jednoduchý test. Pozerali sa na dva zhluky s rozličným počtom bodiek a mali určiť, v ktorom je ich viac.
V tejto časti sa ľudia s radikálnymi a umiernenými názormi nijako nelíšili.

Rozdiel sa ukázal, až keď mali dobrovoľníci zhodnotiť, ako veľmi si veria, že v teste s bodkami odpovedali správne.
Ľudia s extrémnymi názormi dôverovali svojej odpovedi aj napriek tomu, že ich predošlé odhady boli nesprávne.
"Radikálnejší účastníci ukázali menší náhľad na správnosť vlastných rozhodnutí," píšu autori v štúdii.
Tieto výsledky naznačujú, že radikáli na rozdiel od ľudí s umiernenými názormi nedokážu spochybňovať svoje vlastné myšlienky.
Zatiaľ však nie je známe, či radikálne presvedčenia menia metakognitivitu, alebo to je naopak, hovorí Fleming a dodáva, že na túto časť sa zamerajú v ďalších štúdiách.
DOI: 10.1016/j.cub.2018.10.053