Merve Emreová je docentkou angličtiny na Oxfordskej univerzite a autorka knihy Obchodníci s osobnosťami. Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post v sekcii Názory.
V trinástom storočí sa slovom "osobnosť" označovala kvalita, charakter alebo fakt o človeku. V osemnástom storočí slovo poukazovalo na vlastnosti, ktoré robili z človeka osobitého jedinca.
Aj vy ste raz v živote boli priemerní. Opísali nový druh osobnosti Čítajte Masová klasifikácia ľudí vrátane testov osobnosti začala narastať v devätnástom a dvadsiatom storočí.
Dnes sú takéto testy obľúbenejšie a majú väčší dosah než kedykoľvek predtým, najmä vďaka stránkam ako BuzzFeed či Facebook.
Tieto nástroje a typológie sú postavené na silných, pretrvávajúcich mýtoch o tom, čo osobnosť je a ako ju môžeme zmerať. Toto je päť z nich.
Mýtus č. 1: Osobnosť je vrodená
Pre mnohých, ktorí robia osobnostné testy a veria v ne, je osobnosť ukotvená v "snovom chaose" detstva, ako rada vravievala Katharine Briggsová, spoluautorka Myersovej-Briggsovej typového indikátora MBTI.
"Každý z nás sa narodí buď ako extrovert, alebo introvert a ostane ním až do smrti," povedala Briggsová.
Osobnostné testy ako MBTI alebo Enneagram (ktorý zaraďuje ľudí do jedného z deviatich osobnostných typov) tvrdia, že svojim subjektom umožňujú objaviť ich skutočné a nemenné ja, ako hovorievala Briggsovej dcéra Isabel Briggsová Myersová, ktorá je druhou autorkou MBTI.
Jedna z prvých a jediná veľká štúdia o osobnostnom vývoji došla k záveru, že genetika dieťaťa má silnejší vplyv na jeho osobnosť než jeho výchova.
Napriek tomu dlhodobé výskumy dospeli k odlišným záverom v tom, kedy sa osobnosť stáva nemennou: počas školských rokov alebo pri nástupe do práce; keď máte 17 alebo 21, alebo 25, alebo 30 rokov.
Mnohé zo systémov určovania osobnosti, ktoré dnes používame (ako MBTI alebo Big Five model – v preklade Veľká päťka), sú založené na chybne postavenom výskume. Ich závery pochádzajú zo študovania subjektov – študentov medicíny, vedcov alebo dôstojníkov letectva -, ktorých výsledky sa nedajú zovšeobecniť na celú populáciu.
Čo je však ešte dôležitejšie, idea o stálej osobnosti je definovaná systémami, ktoré používame, aby sme ju ohodnotili.
Určili desať vlastností ľudí, ktorí majú zdravú osobnosť Čítajte Každý systém má svoj vlastný jazyk, vlastné historicky a ideologicky ohýbané chápanie toho, ktoré vlastnosti sú určujúce: Je to extroverzia a introverzia? Je to ochota či otvorenosť novým skúsenostiam?
Posudzujeme ich použitím dotazníkov s niekoľkými možnosťami odpovedí, podľa kontrolného zoznamu, sebaopisujúcimi prídavnými menami, atramentovými machuľami, životnými úspechmi alebo individuálnymi rozhovormi?
Máme ich kategorizovať na dvoje alebo zakresliť do krivky? Prezentujeme ich ako portrét celej osobnosti alebo skromné cvičenie v meraní povahových vlastností?
Na tom, ako hovoríme o osobnosti, nie je nič vrodené či prirodzené; celé je to ľudský výmysel.
Mýtus č. 2: Testy osobnosti sú založené na psychologickej vede a sú navrhnuté psychológmi
Psychológovia a poradcovia používajú osobnostné testy.
Vyučujú sa v psychológii, pedagogike či na seminároch biznisu a hrajú dôležitú rolu aj v knihách ako A Practical Guide to the Thematic Apperception Test (Praktický sprievodca k testu tematického vnímania) či Essentials of Myers-Briggs Type Indicator Assessment (Základy vyhodnotenia Myersovej-Briggsovej indikátora).
Americká psychologická spoločnosť hovorí, že zručnosť s testovaním je nevyhnutnou "odbornosťou v profesionálnej psychológii".
No niektoré z najznámejších osobnostných testov vytvorili amatéri a samoukovia.
