Sediac na konári pôsobí ako rozkošná kôpka našuchoreného peria. Lenže keď sova dlhochvostá roztiahne krídla a vznesie sa do vzduchu, vyvoláva úplne iný dojem. Odrazu je z nej mohutný dravec.
S najväčšou pravdepodobnosťou svoje ostré pazúry využije vtedy, keď treba brániť hniezdisko pred votrelcom. Bez ohľadu na to, či sa nebezpečne blízko k jej mláďatám dostane väčšie zviera alebo človek, sova dlhochvostá bude urputne hájiť svoje potomstvo, čo môže narušiteľa aj zabolieť. Nie nadarmo ju severania vo Švédsku či Nórsku volajú útočná sova.
Treba však podotknúť, že toto označenie nie je presné. Útočí totiž iba na korisť, teda napríklad na hraboše či žaby. Keď sa snaží zahnať človeka, ktorý sa motá pri jej hniezde, ide o obranný manéver a nie agresívny výpad s cieľom ublížiť.
Spoznali by ste ju?
Veľkosťou ju medzi našimi sovami tromfne iba výr skalný. Rozpätie jej krídel môže dosiahnuť aj viac ako 120 centimetrov.
Zo sivého závoja pierok, ktorý väčšine sov zdobí tvár, jej svietia čierne oči a žltkastý zobáčik. Telo sovy dlhochvostej pokrýva belavo-sivé perie s hnedými pruhmi a škvrnami. Dlhý klinovitý chvost, podľa ktorého dostala meno, vystavuje na obdiv najmä za letu, keď ho doširoka rozvinie.
V akých lesoch sa jej páči najväčšmi?
Sovu dlhochvostú by sme našli v mnohých – najmä severských – krajinách, pretože oblasť jej rozšírenia sa tiahne od Nórska cez ruskú Sibír až po Japonsko. Domovom tohto operenca sú zmiešané a listnaté lesy, s obľubou sa usádza najmä v starých bučinách.
V lesoch treba aj staré stromy, po ďatľoch sa v nich zabýva pôtik Čítajte Na Slovensku by sme na sovu dlhochvostú natrafili predovšetkým v lesoch na severovýchode krajiny, no v posledných rokoch sa čoraz častejšie objavuje aj na strednom Slovensku.
Belavá sovička s dlhým chvostom je stály vták, na zimu neodlieta a zvyčajne sa v tomto období túla neďaleko miesta, kde na jar hniezdila. Zavše pritom nakrátko opustí les a preletí sa po otvorenom priestranstve. Inak je to u mladých sov dlhochvostých, tie totiž zvyknú migrovať.
Podľa odhadov na Slovensku hniezdi približne tisíc párov sov dlhochvostých, zimuje ich tu asi dvakrát viac – vtedy sa k tunajšej populácii zrejme pridajú aj mladé sovy, ktoré sa na Slovensko pritúlajú z iných lokalít.
Stavia si hniezdo?
Hlas tokajúceho samčeka neraz počuť už koncom februára, pričom prejav, ktorý má zapôsobiť na jeho nádejnú partnerku, trochu pripomína psí brechot.
Sovy dlhochvosté začínajú hniezdiť na prelome marca a apríla. Vlastné obydlie si nestavajú, namiesto toho sa rady uchýlia v rôznych dutinách či starých hniezdach po iných dravcoch. Ak sovám ochranári zhotovia vhodnú búdku a zavesia ju v lese na strom, dravce sa s radosťou usalašia aj v nej. Keď sovy dlhochvosté nemajú k dispozícii podobne luxusné ubytovanie, zahniezdia aj na polámaných a hnijúcich kmeňoch.
Samička do hniezda nakladie tri až šesť bielych vajec a kým ich zahrieva, starostlivý partner jej nosí potravu. Loví pre ňu hrdziaky, hraboše, ale aj lasice. Už po mesiaci sa z hniezda ozýva hlások čerstvo vyliahnutých sôvät. Kŕmia ich obaja rodičia.
Zatiaľ čo otec zabezpečuje zásobovanie a potravu prináša, mama sa stará o porciovanie úlovkov, ktoré trhá na kúsky, aby si s nimi sovíčatá ľahšie poradili. Mesiac po vyliahnutí sa mláďatá rozlezú po okolí, no rodičia ich ešte vždy prikrmujú.
