Počet hviezd v našej galaxii sa približne rovná počtu galaxií v našom pozorovateľnom vesmíre.
Inými slovami – pre každú hviezdu v obrovskej Mliečnej ceste existuje celá galaxia.
Z toho vychádza interval celkového počtu hviezd, a to medzi 10 na 22 a 10 na 24, čo znamená, že pre každé zrnko piesku na každej pláži na Zemi existuje 10 000 hviezd.
Kde sú všetci?
Aj keď existujú rôzne odhady, koľko hviezd je veľkosťou, teplotou či svietivosťou podobných Slnku, podľa najkonzervatívnejšieho odhadu nám vyjde 500 triliónov, čiže 500 miliárd miliárd (1022) hviezd podobných Slnku.
A koľko z týchto hviezd sa môže pochváliť, že ich obieha podobná planéta ako Zem aj s jej podmienkami na život?
Podľa nedávnej štúdie Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických potenciálne obývateľná planéta podobná Zemi obieha najmenej okolo jedného percenta všetkých hviezd vo vesmíre – celkovo tak môže byť sto miliárd miliárd planét podobných Zemi.
Jednoduchšie povedané – pre každé zrnko piesku na Zemi existuje sto planét podobných Zemi.
A práve táto skutočnosť nedala spať talianskemu nositeľovi Nobelovej ceny za fyziku Enricovi Fermimu (1901 – 1954).
V roku 1950 v Los Alamos počas obedňajšej prestávky s fyzikmi Emilom Konopinskim, Edwardom Tellerom a Herbertom Yorkom upozornil na zjavný rozpor medzi vysokou pravdepodobnosťou existencie mimozemských civilizácií a tým, že zatiaľ nie je akýkoľvek dôkaz o kontakte s nimi.
Kde sú všetci? – položil akademickú otázku geniálny Talian, ktorá v kontexte so spomínaným rozporom vošla do dejín ako Fermiho paradox.
Planéta B 612
Literárnu odpoveď na Fermiho otázku, dokonca v predstihu, dal spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry (1900 – 1944) vo svojej ikonickej knihe Malý princ (Le petit prince, 1943).
Mám vážne dôvody domnievať sa, že planéta, odkiaľ prišiel Malý princ, je asteroid B 612, napísal Exupéry a upresnil, že je to v oblasti 325, 326, 327, 328, 329 a 330.
V čase, keď toto šarmantný Francúz napísal, sa o asteroidoch vlastne ešte nevedelo, ako vyzerajú. Dokonca aj cez vtedajšie najlepšie teleskopy sa aj tie najväčšie asteroidy javili ako malé svetelné body, z čoho vzniklo aj ich pomenovanie (asteroid znamená hviezde podobný).
Až do 70. rokov minulého storočia sa v sci-fi literatúre bežne predpokladalo, že asteroidy sú guľaté, teda ako planéty.
Guľatá bola aj rodná planéta Malého princa. Dôležitejšie však je, že okrem jednej vyhasnutej a dvoch činných sopiek tam rástli užitočné i neužitočné rastliny, najmä baobaby a ruža.
Z toho vyplýva, že na B 612 boli podmienky na život podobné ako na Zemi. A keďže tento asteroid bol sotva väčší ako dom, vzhľadom na veľkosť Malého princa môžeme predpokladať, že jeho planétka mala polomer necelé dva metre.
