BRATISLAVA. Na prehistorickej oblohe sa zjavilo veľmi jasné svetlo a pretrvalo tam niekoľko týždňov až mesiacov.
Bola to supernova - explózia hviezdy, ktorá bola od Zeme vzdialená 150 svetelných rokov.
Svetlo postupne vyhaslo, no o stovky rokov neskôr k Zemi dorazila cunami kozmickej energie z výbuchu.
Vlna zasiahla atmosféru našej planéty, odštartovala klimatickú zmenu a tým zrejme spustila masové vyhynutia obrovských oceánskych živočíchov.
Účinok supernovy na pozemský život opísali vo vedeckom časopise Astrobiology.
Napršali na nás zvyšky supernovy
Vedci dlho tušili, že supernovy v istom čase museli ovplyvňovať dianie na Zemi. Až teraz sa im však konkrétne udalosti na našej planéte podarilo spojiť s blízkymi vesmírnymi úkazmi.
Čo by sa stalo, keby v našej blízkosti vybuchla supernova? Čítajte Pomohli im v tom morské usadeniny izotopov železa-60.
"Pretože železo-60 je rádioaktívne, ak by vzniklo na Zemi, teraz by už bolo dávno preč. Takže na nás muselo napršať," hovorí v tlačovej správe Kansaskej univerzity hlavný autor štúdie Adrian Melott.
Napršať na nás mohlo (z vesmírneho pohľadu) z neďalekého výbuchu hviezdy alebo z reťazového výbuchu viacerých supernov.
"Ja uprednostňujem kombináciu oboch hypotéz - obrovskú reťaz s jedným neobyčajne silným a blízkym výbuchom," vysvetľuje astronóm Melott. "Ak sa totiž pozriete na zvyšky železa-60, najvyššiu hodnotu dosiahli pred 2,6 milióna rokov, ale prebytok sme našli aj v období spred desiatich miliónov rokov."
Miestna bublina
Reťaz hviezdnych explózií potvrdzuje aj samotná architektúra nášho vesmíru. V medzihviezdnej hmote našej Galaxie sa nachádza dutina zvaná Miestna bublina.
“Pretože železo-60 je rádioaktívne, ak by vzniklo na Zemi, teraz by už bolo dávno preč. Takže na nás muselo napršať.
„
V skutočnosti ide o veľmi horúcu oblasť, z ktorej sa vysali takmer všetky plynové mraky. Bublina je dlhá približne 300 svetelných rokov a my sídlime prakticky na jej okraji.
"Takáto bublina najľahšie vzniká pri celom rade supernov, ktoré ju nafukujú do väčších a väčších rozmerov. Zdá sa, že to dobre zapadá do myšlienky o reťazových hviezdnych výbuchoch," hovorí Melott.
Ak vedci do výpočtov zahrnú bublinu, kozmické lúče zo supernovy sa z jej strán odrážajú a kozmický kúpeľ tak trvá aj desaťtisíc až stotisíc rokov.
Vymieranie oceánskych zvierat
Spolu so železom-60 na Zem "napršali" aj častice zvané mióny, ktoré sú akési veľmi ťažké elektróny - sú až stokrát masívnejšie. Problém je, že mióny spôsobujú rakovinu a mutácie - najmä veľkým zvieratám.
Prechádzajú aj vaším telom. Objavili zdroj neutrín z hlbokého vesmíru Čítajte Cez vaše telo bežne prechádza mnoho miónov. Väčšina je neškodná, no zhruba jedna pätina radiácie, ktorú vstrebete, pochádza práve z týchto častíc.
Pri kozmickej spŕške z hviezdnej explózie sa hodnoty miónov stonásobne zvýšia, a zvýši sa teda aj možnosť vzniku rakoviny.
"Vypočítali sme, že riziko vzniku rakoviny by pre človeka stúplo o 50 percent - no čím ste väčší, tým by to bolo horšie. Pre slona či veľrybu dávka výrazne stúpa," hovorí Melott.
Niektoré z najväčších zvierat žili v praveku v oceánoch. No pred 2,6 milióna rokov na prelome pliocénu a pleistocénu vyhynulo zhruba 36 percent morskej megafauny.
A v rovnakom období sa podľa štúdie udiala silná a blízka supernova.
Jedným zo zvierat, ktoré vtedy vyhynuli, bol žralok prezývaný megalodon. Bol veľký zhruba ako autobus. Pred 2,6 milióna rokov obrovské žraloky jednoducho zmizli.
"Toto môže byť jedno z prvých dobrých vysvetlení vymretia morskej megafauny," uzatvára Melott.
