Chceli spraviť nový herný hit. Pokazili, čo sa len dá

Hru na recenziu poskytla spoločnosť Cenega

Začnime trochu zoširoka. Keby sa to udialo v inom čase, možno by to tentokrát tvorcom prešlo. Keby Just Cause 4 vyšlo povedzme pred rokom, možno by ten rozdiel tak nebil do očí. A keby nejestvovala dnešná konkurencia, možno by to celé dopadlo inak. Lenže, bohužiaľ.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prečo prišiel aj neprišiel najlepší Assassin z celej série Čítajte 

Vyrobiť v dnešnej dobe hru v otvorenom svete nie je ľahké. Nie preto, že by sa to nedalo. Ani preto, že by ľudí takéto videohry nebavili. Ale jednoducho preto, že vás budú automaticky porovnávať s Red Dead Redemption 2 aj Assassin’s Creed Odyssey.

A ak mal sandboxový žáner niekde svoje skvelé obdobie a ak niekedy dokázal vytvoriť naraz dvoch velikánov (s tak odlišnými prístupmi k žánru), je to práve teraz.

Do toho si predstavte, že prichádza Just Cause 4. A prichádza najmenej o pol roka predčasne.

Just Cause 4: mix, ktorý nedrží pokope

Séria Just Cause je zvláštna anomália. Jej základným princípom je urobiť si zo sveta ihrisko, presnejšie, vybuchujúce ihrisko, na ktorom sa môže hráč vyblázniť. Všetko exploduje, všetko nejako lieta a príliš nepremýšľate, že z divadla na obrazovke by aj stredoškolský učiteľ fyziky dostal srdcový záchvat.

Dôležitejšie sú destilovaná zábava a užívateľský zážitok, pocit, že ako hráč máte celý ten chaos pod kontrolou. A že aj keď sa to prírodnými zákonmi práve neriadi, herný svet má nejakú vnútornú logiku.

Pred tromi rokmi sa to podarilo. Iste, hra Just Cause 3 bola ódou na repetitívnosť, no autor tohto textu ju dohral dokonca dvakrát (nepýtajte sa prečo). Bolo to príjemné odreagovanie, so všetkými klišé, ktoré si pri tom viete predstaviť. Superhrdina, vládna agentúra, diktátor, rodina, rebeli, vyšší cieľ, oslobodzovanie ostrova.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Dvanásť hier, ktoré si môžete zahrať s priateľmi pred jednou telkou Čítajte 

Nejako to však celé držalo pokope a malo vnútornú integritu. Chápali ste, prečo robíte to a tamto, kam máte ísť a čo sa asi stane, keď spravíte to či ono. A teraz sa dostávame k podstate, prečo aktuálna Just Cause 4 nie je dobrou hrou.

K technickým problémom sa dostaneme o chvíľu, no aj keby tu neboli, jednoducho prevládajúci pocit z celej tejto hry je, že nechápete. Nerozumiete, prečo máte niekam ísť, nerozumiete, podľa akého kľúča sa pred vami objavujú úlohy, nerozumiete, prečo by ste mali nejakým rebelom pomáhať a nerozumiete, ako ten svet funguje a aká je vaša úloha v ňom.

Akoby Just Cause 4 vytváralo niekoľko nezávislých tímov a každý z nich mal svoj vlastný nápad (niekedy aj originálny), no v celej firme nebol nik, kto by nad hrou rozmýšľal ako nad celkom. A kto by sa na ňu pozrel očami koncového hráča.

Výsledkom je, že nakoniec to vôbec nedrží pokope. Akoby ste hrali datadisk, ktorý niekto vydal pre fanúšikov hernej mechaniky... a niekde po ceste ho nielenže pokazil, ale ešte sa hru aj rozhodol predávať ako novú časť.

Pokazené prostredie

Tento problém by sa možno dal odpustiť, keby sa takáto bezmyšlienkovitá akcia odohrávala aspoň v bezchybnom a nádhernom svete. Rozumiete: prídete unavení z práce, zapnete konzolu a na pol hodiny vypnete.

Lenže, autorovi tohto textu sa podarilo zaseknúť v prostredí už v desiatej minúte, pričom predtým niekoľkokrát prešiel krížom cez objekty. Najkurióznejšia chyba pritom vyzerala tak, že ste sa zrazu ocitli vo vnútri nákladového priestoru nejakej helikoptéry, ktorú ste však ani neriadili.

Alebo sa pred vami objavujú stoličky (autá, nevraviac o nepriateľoch), keď sa hra zrazu rozhodla dorátať prostredie. To sa navyše mení akoby náhodne: doslova. Pri putovaní svetom sa nám niekoľkokrát stalo, že sa obloha a jej sfarbenie zmenili podľa toho, ako sme naklonili vrtuľník.

V skratke, niekto tu vydal hru plnú chýb a bez rozsiahlej opravy sa ani príliš nevyplatí ju hrať. V takýchto prípadoch sa ale k dňu vydania objavujú rozsiahle záplaty, to sa ale tu nestalo (mimochodom, čosi podobné sa odohralo aj pred tromi rokmi a až veľká oprava napokon spôsobila, že hra sa stala plynulou a dala sa v niektorých situáciách ako-tak hrať).

Ono by sa to dalo dočasne odpustiť, ak by ostatné veci fungovali. Ale ony nefungujú: niekedy máte pocit, že Square Enixu sa podarilo vydať hru, ktorá je škaredšia a po všetkých stránkach horšia ako jej o tri roky starší predchodca.

Pritom, je úplne zjavné, že vývojári mali ambície. Že vytvorili obrovitánsky svet a pridali boj s počasím. Že mali aj nápady, aj chceli pridať na pompéznosti, na akčnosti, snažili sa pritlačiť na bohapustú zábavu.

Ale chytili sa do rovnakej pasce ako Ubisoft s Ghost Recon: Wildlands - nech sa na výsledok pozriete z akejkoľvek strany, vôbec to nedáva zmysel. Nemáte dôvod, prečo by ste čosi mali robiť. V prípade Just Cause 4 však na rozdiel od Ghost Recon (kde rovnako chýba rozumný príbeh) nefungujú ani základné herné mechaniky. Nefunguje svet, do ktorého vás hodili.

Radšej počkajte

Preto to hodnotenie. Ak sa autorom podarí opraviť technické chyby, pokojne si k nemu prirátajte ešte jeden bod. A ak ste bývalým fanúšikom série (autor textu bol), prihoďte ešte polbod. Ale to už budete k Just Cause 4 veľmi štedrý.

Áno, v hre nájdete niekoľko naozaj podarených nápadov: upravovanie správania sa navijaku či frontové línie. Ale ak hľadáte čosi pod stromček, siahnite po Red Dead Redemption 2 alebo Assassin’s Creed Odyssey. A v prípade Just Cause 4 počkajte na záplaty a výpredaje.