Autor: Quark/neuroimunológ Norbert Žilka
Keď sa začali objavovať prvé informácie o tom, že črevné baktérie dokážu ovplyvňovať ľudský mozog, na tvárach mnohých odborníkov sa objavil široký úsmev. Črevo predsa nekončí v lebečnej dutine. A predsa sú usilovní obyvatelia čreva obdarení schopnosťami, o ktorých už v súčasnosti málokto pochybuje.
V Spojených štátoch amerických žijú dve známe komunity, amiši a hutteriti. Obe majú spoločné genetické korene siahajúce do obdobia reformácie kresťanskej Európy.
Požívateľná kapsula ukáže stav čriev a vetrov na telefóne Čítajte Amiši a hutteriti majú mnoho spoločného, dodržiavajú striktné pravidlá definované vlastným náboženstvom, vďaka čomu sa čiastočne izolujú od okolitého sveta. Amiši používajú klasickú formu hospodárenia a žijú na farmách v tesnej blízkosti hospodárskych zvierat, naopak hutteriti prijali modernú podobu poľnohospodárskej produkcie, ktorá striktne oddeľuje súkromný život a prácu na farme.
Nie je farma ako farma
Tento na prvý pohľad sotva badateľný rozdiel výrazne ovplyvnil imunitný systém detí žijúci v oboch komunitách. Výskyt astmy u detí v komunite amišov sa dlhodobo drží pod americkým priemerom, naopak v prípade hutteritov astma postihuje násobne väčší počet detí v porovnaní s celonárodným priemerom.
Vedci našli vysvetlenie na celkom nečakanom mieste – v bežnom prachu, ktorý sa nachádza všade okolo nás.
Prach pochádzajúci z domov, v ktorých žijú amiši, obsahoval veľký počet mikroorganizmov. To neznamená, že by sa rodiny nestarali vzorne o svoje príbytky. Prach prichádzal z neďalekého hospodárstva, kde žijú v symbióze hospodárske zvieratá a nekonečné množstvo ich mikroskopických priateľov.
Vyšetrenie bielych krviniek testovaných detí vnieslo do celej záhady jasno. Deti amišov mali zvýšený počet neutrofilov – špecializovaných buniek, ktoré dokážu eliminovať nebezpečné patogény, a zároveň znížený počet eozinofilov – buniek imunitného systému, ktoré sa podieľajú na alergických reakciách.
Keď následne podali prach pochádzajúci z domácností amišov do animálnych modelov pre astmu, zaregistrovali výrazné zlepšenie zdravotného stavu zvierat. V prípade prachu získaného z domov hutteritov sa nič podobné neodohralo.
Hoci tento objav zarezonoval pred dvoma rokmi, jeho echo pretrvalo do súčasných dní a naštartovalo množstvo skvelých experimentov, ktoré nám ukazujú enormný potenciál nášho osobného mikrobiologického sveta.
