Matematikou sa dajú opísať mnohé procesy, ktoré sa dejú okolo vás. Od opeľovania kvetov, správania zvierat až po chôdzu.
Takto sa snaží skúmať svet aj aplikovaná matematička Katarína Boďová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. V pondelok 10. decembra sa stala laureátkou tohtoročnej Ceny Dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej, ktorá sa udeľuje za výskum v genetike či príbuzných vedách.
Katarína Boďová v rozhovore cez email hovorí, prečo sa rozhodla robiť vedu na Slovensku, aké sú najväčšie rozdiely medzi vedou v zahraničí a u nás a najmä o tom, ako sa dá využiť matematika v genetickom výskume.
Ako sa matematička dostane ku skúmaniu genetiky kvetov?
Učiteľka: Strach z matematiky začnete mať v desiatich rokoch Čítajte "Tento projekt vznikol spontánne vo vedeckej skupine evolučného genetika Nicka Bartona na IST Austria, v ktorej som pôsobila do minulého roka. V skupine bol rôznorodý kolektív, zložený z biológov, matematikov a fyzikov.
Evolúcia samosterility nám pripadala ako zaujímavý, avšak veľmi ťažký problém. Postupom času sme však objavili, že pri správnom uhle pohľadu sa problém rozpadne na jednoduchšie otázky, na ktoré vieme nájsť odpoveď.
Zo skúsenosti tiež viem, že pri snahe pochopiť procesy okolo seba väčšinou aj tak napokon narazím na základné matematické problémy, ktoré sú zaujímavé aj pre teoretických matematikov."
Pôsobili ste v Rakúsku, doktorát ste si robili v Amerike. Prečo ste sa vrátili robiť vedu na Slovensko?
"Ak všetci odídeme do kvalitného zahraničia a nik z nás sa nevráti naspäť, kto bude vzdelávať ďalšiu generáciu mladých ľudí?
V Amerike sa mi páčilo a veľa som sa tam naučila, najmä však pozerať sa na Slovensko z iného pohľadu.
