Nemá také pestrofarebné pierka ako ostatné sýkorky, ale na šarme jej to neuberá. Uhliarka je štebotavý a neposedný vtáčik, preto ju dokážu odfotiť iba naozaj trpezliví fotografi.
Je to akrobatka, podchvíľou visí dolu hlavou na tenkej halúzke, no stačí žmurknúť a už ju treba hľadať na inom konári. Dokáže sa pazúrikmi zakvačiť iba o trs ihličia na samom konci vetvičky a v takejto polohe sa neraz aj kŕmi okololezúcim hmyzom.
Pochutnáva si napríklad na pavúkoch, ale aj na vajíčkach a larvách hmyzu. Keď sa kŕmi, nevdojak zbavuje lesy rôznych škodcov, čo z nej robí mimoriadne užitočného operenca. Vždy na jeseň presedlá na vegánsku stravu. Aj cez zimu sa kŕmi najmä ihličím a bobuľkami lesného ovocia.
Ako ju spoznáme?
Uhliarka je vskutku drobná. Ak by sme ju vzali do dlane, cítili by sme, že váži asi toľko, čo dvojeurová minca, teda približne deväť gramov.
Drobný vtáčik s poriadnou odvahou. Sýkorka belasá vie byť aj agresívna Čítajte Kým sýkorka bielolíca alebo sýkorka belasá majú perie na spodnej strane tela jasnožlté, uhliarka má oproti nim bruško oveľa matnejšie. Žltá farba jej pierok vyzerá trochu mdlo, akoby bola premiešaná so sivou.
Uhliarka vďaka tomu pôsobí, akoby zrovna preletela upchatým komínom a usadili sa na nej čierne sadze. Azda práve preto dostala svoje druhové meno.
Na oboch lícach má výrazné biele škvrny a od ostatných druhov sýkoriek ju poľahky rozlíšime ešte podľa tretieho bieleho fliačiku, ktorý má na šiji. Chrbát má sivomodrý alebo sivozelený.
Stále či sťahovavé?
Sýkorka uhliarka vyhľadáva ihličnaté lesy. Vyhovujú jej najmä smrečiny a jedľové porasty, no hlbokým horám sa vyhýba.
“Ak nikde nablízku nenájde napríklad zmajstrovanú búdku, bez problémov sa zabýva aj v myšacej nore alebo v podobnej diere, ktorú vyhĺbil nejaký lesný hlodavec.
„
Zriedkavo ju možno nájsť aj v listnatých lesoch. V našich zemepisných šírkach sú sýkorky stálymi vtákmi a na kŕmidle ich môžeme pozorovať aj v tuhých mrazoch.
Severské populácie týchto operencov sa ale zvyknú viac túlať. Vždy v intervale niekoľkých rokov dokonca húfne migrujú na juh.
Azda aj preto odborníci odhadujú, že kým na Slovensku hniezdi maximálne pol milióna párikov týchto sýkoriek, zimuje ich u nás až trojnásobok. To sem priletia sýkorky zo severu.
Usadí sa aj v myšacej nore?
Sýkorky bielolíce a belasé obývajú prevažne listnaté lesy, kde nie je núdza o lukratívne dutinky v stromoch.
Ich príbuzná uhliarka to má ťažšie. Zohnať v smrečine strom s dutinou vhodnou na hniezdenie môže dať celkom zabrať. Uhliarka sa preto musí neraz uskromniť a nájsť útočisko napríklad v skalnej štrbine, dutom pni, alebo dokonca aj v zemi.
Ak nikde nablízku nenájde napríklad zmajstrovanú búdku, bez problémov sa zabýva aj v myšacej nore alebo v podobnej diere, ktorú vyhĺbil nejaký lesný hlodavec.
Hniezdo si vystelie machom a zvieracou srsťou. Samička doň prvýkrát nakladie vajíčka na začiatku mája, pričom prvá znáška býva vskutku početná – môže v nej byť až jedenásť vajec. V druhej znáške je ich už pomenej.
Mladé uhliarky sa z nich liahnu približne po dvoch týždňoch a keď uplynie asi ďalších 16 či 17 dní, vyletia z hniezda. Ešte chvíľu však budú odkázané na rodičov, ktorí mláďatá kŕmia aj krátko po tom, čo sa od nich odsťahujú.
